Zoslanie Ducha Svätého 2021, resp. Kam sa vytratilo dobro z nášho života?
Janíčko: „Marienka, prosím, povedz mi rozprávku o zlom vlkovi.“ Marienka: „Janíčko, zlí vlci nie sú, sú iba nešťastní vlci!“ Prečo je toľko nešťastných vlkov vôkol nás? A kam sa vytratilo dobro? „Kam sa vytratilo dobro?“ Túto otázku mi často kladú naši študenti. Tí sú kritickí a v našom svete vidia veľa zla alebo iba zlo. Mnohí z nich už v detstve alebo vo veľmi mladom veku zažili až príliš veľa zla. A tak pri rozhovore s nimi ich prosím, aby sa aj napriek svojej zlej skúsenosti, pokúsili dívať na tento svet inými očami, aby sa pokúsili objaviť v tomto našom svete aj kúsok dobra a aby toto dobro aj pomenovali.
„Kam sa vytratilo dobro?“ Znova mi mysľou prechádza táto otázka a vzápätí z toho usudzujem: „Ak sa z nášho života vytratilo dobro, ak ho už v našom živote niet, potom už tu nie je ani Duch Svätý, Boží Duch, Tretia Božská osoba, nekonečné Božie dobro, ktoré nás svojim prúdom milosti podnecuje k dobru. Lebo ovocím Ducha Svätého je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ A iba v moci Ducha Svätého môžeme vyriecť: „Ježiš je Pán!“ Ak už v našom svete niet dobra, potom nie je ani Duch Svätý, a ak je, tak iba ako nejaký mýtus či nejaká idea…
Ale predsa v našom svete je aj veľa dobra, ku ktorému nás podnecuje Duch Svätý, aj keď zlo niekedy kričí viacej a je to ako s lesom, v ktorom jeden padajúci strom narobí viacej hluku, ako milióny stromov, ktoré tu v tichu rastú. Zlo veľmi kričí, zatiaľ čo dobro nepotrebujem vôkol seba vykrikovať. Dnes na Turíce Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov zostupuje z neba na apoštolov a na ženy zídených vo večeradle. Z labilných apoštolov sa náhle stávajú pevné piliere Cirkvi a z ich úst mnohí zbožní židia, zídení zo širokého sveta v Jeruzaleme, počujú vo svojich vlastných jazykoch o mocných Božích skutkoch, o veľkom dobre, ktoré Duch Svätý svojou mocou počas celých dejín spásy vykonal v srdciach ľudí. Veď Duch Svätý tu na tejto zemi pôsobil celý čas už od samého počiatku. On sa prihováral k praotcom Izraela, k Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, aj keď aj oni boli len slabými ľuďmi. On sa prihováral k Mojžišovi, Eliášovi či ku kráľovi Dávidovi. Boží Syn, Ježiš Kristus, počas svojho verejného účinkovania neustále hovoril mocou Ducha Svätého, ukazoval na svojho Otca: „…veď kto vidí mňa, vidí môjho Otca,“ vravel a skôr, než sa k nemu pri nanebovstúpení vrátil, začal ohlasovať zvesť o Duchu Svätom ako o Tešiteľovi, o Duchu Pravdy, ktorý keď zostúpi z neba, uvedie všetkých do plnej pravdy. Dnes, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, sa zviditeľňuje Kristova Cirkev, ktorá sa zrodila na kríži z Kristovho boku. Cirkev ako mystické Kristovo telo, v ktorom Kristus je hlavou a my sme jeho údmi, Cirkev ako jedna duchovná rodina. Koľkokrát sa Cirkev počas svojich dvoj tisícročných dejín zmietala ako lodička na rozbúrenom mori, ale nikdy sa nepotopila, a to aj keď nie vždy bola svätá, ale skôr vďaka nám biednym ovečkám, aj veľmi hriešna. Je to tajomstvo Božej dobroty, že dovolí, aby ovečky zo svojho ovčinca v túžbe po slobode ušli, čo sa často javí ako zlo, iba ako zlo, ktorého je tu podľa niektorých veľa, aby ich potom mohol hľadať a aby mocou Ducha Svätého našiel a očistil, a aby ich mohol vrátiť do Božieho ovčinca. Azda aj tu je ukrytá odpoveď na otázky: Prečo je toľko nešťastných vlkov vôkol nás? A kam sa vytratilo dobro?
Moji študenti napokon po výzve, aby hľadali lepšie a aby sa pokúsili v tomto svete objaviť aj kúsok dobra, toto dobro napokon objavia tak, ako sa to podarilo aj jednej študentke, ktorá to napokon zachytila v tejto nasledujúcej eseji.
„Čo je väčšia láska, ako poslať svojho jednorodeného Syna, aby trpel za hriechy ľudstva a vykúpil svet? Áno, skutočná a neopísateľná láska prejavená voči tak slabému a znova a znova upadajúcemu človeku. Dôkaz tejto bezhraničnej lásky v dnešnom tak zložitom a uponáhľanom svete zostáva však mnohokrát skrytý a pozabudnutý. Je Boh naozaj dobrý? Prečo mu mnohokrát nerozumiem?
Pri uvažovaní nad týmito otázkami sa mi vynára akási rekapitulácia môjho doterajšieho života…života, ktorý v spleti mnohých zážitkov a udalostí bol popretkávaný práve úvahami o Bohu, jeho zámeroch so mnou. Nejedenkrát zaznela z mojich úst otázka: Bože, prečo? Táto otázka zaznela vo chvíli, keď po neustálych hádkach mojich rodičov, ktoré boli beztak neznesiteľné, prišlo niečo, čo som v danom momente vnímala možno ako zradu tých, ktorých som milovala a možno ako neporozumenie Bohu, prečo toto dopustil. Áno, je ťažké pochopiť a uniesť situáciu, keď vám odrazu pred očami odchádza niekde ďaleko jeden z rodičov (v tomto prípade môj ocko) a jediný brat, ktorý v tom momente nie celkom chápal, čo sa deje. Po rokoch sprevádzaných hnevom a nestretávaním sa s ockom prišlo niečo, čo bolo výsledkom Božej dobroty, keď sme si, ani neviem ako, znovu s ockom našli k sebe cestu. Bol zrazu pre mňa milujúcim človekom, ktorý sa snažil vynahradiť všetko to, čo sme stratili. Netrvalo to však dlho. Jedného dňa prišla správa, že ocko mal nehodu. Po ťažkej a nami prebdenej noci ma ocko nadránom znovu opustil, teraz však navždy. Bola to chvíľa, keď sa znovu pýtam: Bože prečo? Prečo Ti nerozumiem? Teraz si však s odstupom času uvedomujem, že práve On tam bol v tej ťažkej chvíli so mnou, On bol ten, ktorý mi dával silu ísť ďalej.
Možno sa mnohí pýtajú: Prečo, Bože? Ja dnes s určitosťou môžem povedať, že Božia láska je naozaj veľká. On vie, čo je pre mňa dobré a ako hovorí Žalm 23, vedie ma po správnych chodníkoch.“
Prečo je toľko nešťastných vlkov vôkol nás? A kam sa vytratilo dobro? Naoko je tu veľa nešťastných vlkov – nešťastných ľudí a iba naoko sa niekam z našich životov vytratio dobro. No ono je tu, dobro, Nekonečné Dobro, Milosť Ducha Svätého je tu, je v nás a uprostred nás, je v srdci každého človeka a túži v nás rásť a prináša chutné plody, ak sa mu naplno otvoríme, ak vo svojom živote nedáme priestor zlému duchu, ale dobrému, Dobrému Duchu Svätému. „Príď Duchu Svätý, príď a naplň našej srdcia milosťou a pokojom!“
Text a foto: Jozef Žvanda