Až čas ukáže, aký význam mala pre nás pandémia korona vírusu, ktorá začiatkom tohto roka zasiahla celý svet a tento náš svet aj zastavila. Na mnohých miestach zápas s týmto nebezpečným vírusom stále trvá. Pamätáme sa na piatok 27. marca 2020, na prázdne námestie Svätého Petra vo Vatikáne a na Svätého Otca Františka? Vo večernom daždi je na tomto námestí sveta osamotený, kľačí pred Eucharistiou a potom nás so živým Kristom v uzimených rukách žehná. A pamätáme sa, ako sme sa náhle všetci ocitli doma, všetci spolu a ustráchaní?
Aj Ježišovi učeníci boli ustráchaní, ustráchaní za zatvorenými dverami v prvý deň týždňa. No túto ich strašnú temnotu náhle pretína svetlo Vzkrieseného. Ten vstupuje medzi nich a hovorí im: „Pokoj vám!“ …A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ A učeníci sa zaradovali… (Porov. Jn 20, 19-23)
Dnes je päťdesiaty deň od tejto chvíle, päťdesiaty deň od Veľkej noci, keď Židia slávia Sviatok týždňov, ako pripomienku odovzdania Desiatich Božích prikázaní do Mojžišových rúk na Hore Sinbaj. No od dnes, od tejto chvíle, Sviatok týždňov – Turíce, nadobúdajú nový zmysel. Dnes sa uprostred zhromaždených učeníkov, na ktorých už nebadať strach a ktorí sa v spoločenstve s Máriou, Ježišovou Matkou, spolu modlia, dnes Sviatok týždňov dostáva nový charakter, nový obsah. Dnes sa uprostred modliaceho spoločenstva zjavuje Duch Svätý, Tretia Božská osoba a v podobe ohnivých jazykov zostupuje na apoštolov. Keď sa toto všetko za veľkého hukotu deje, v tej istej chvíle sú v Jeruzaleme zídení pútnici, zástupcovia mnohých národov, ktorí zmätení z úst apoštolov počujú vo svojich vlastných jazykoch zvesť o mocných Božích skutkoch. Aký je význam tohto sviatku?
Na túto otázku odpovedá bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko: „Sviatok Ducha Svätého je o Božom dotyku a o Božej prítomnosti. Už starokresťanskí spisovatelia prirovnávali pôsobenie Ducha Svätého v človeku k organu. Znamená to, že prúdiaci zvuk rozozvučuje každú píšťalu originálne taká, aká je. Aj vanutie Ducha Svätého v každom jednom z nás ako keby chcelo rozozvučať veľkú a harmonickú symfóniu lásky v našom spoločenstve i v celej spoločnosti. … Duchom Svätým dostávame Božiu silu a inšpiráciu k tomu, aby sme v konkrétnych životných okolnostiach dokázali ponúknuť to najlepšie, čo je dobré pre danú situáciu a prostredie.“ Duchom Svätým dostávame silu a inšpiráciu…
Duchom Svätým Ježišovi učeníci dostávajú silu a inšpiráciu:
- už nie sú ustráchaní, ale odvážni a v moci Ducha Svätého autentickí
- začínajú chápať evanjelium a s veľkým zápalom ho hlásajú
- začínajú budovať Kristovu Cirkev ako spoločenstvo bratov a sestier.
Duchom Svätým dostávame silu a inšpiráciu…
- Už sa nemusíme báť. Tak ako sa z ustráchaných Ježišových učeníkov mocou Ducha Svätého stávajú autentickí odvážni muži, aj nás Duch Svätý premieňa, keď sa aj my modlíme, či už v kútiku svojej izby, alebo doma v rodine, či v kostole. A mnohí sme sa počas pandémie aj doma spolu modlili. Aj napriek nášmu strachu, nás Duch Svätý v tieto ťažké dni pandémie vnútorne premieňal a ochránil náš národ pred strašnou pandémiou. Sme preto aj naďalej pozvaní o svojom strachu, o svojich strachoch hovoriť v modlitbe Bohu a svojim bratom a sestrám.
- Keď sa spolu v spoločenstve modlíme, keď čítame, počúvame a rozjímame nad Božím slovom, ono sa nás hlboko dotýka a my začíname chápať súvislosti. Áno, potrebujeme chápať aj súvislosti pandémie a súvislosti všetkého, čo do nášho života vstupuje preto, aby sme sa mohli stať autentickí. Byť autentický neznamená byť dokonalý a nemať strach, ale znamená to žiť v pravde, žiť v pravde, že tu nie som sám, že sú tu aj moji bratia a sestry, že všetci sme milované Božie deti, ale všetci sme aj ranení prvým hriechom a sme hriešni, že všetci sa navzájom potrebujeme a že všetci potrebujeme Božiu pomoc, Božie odpustenie a milosrdenstvo. Byť autentický, znamená žiť v pravde. A pokora je pravda. Ak nebudeme autentickí, naše deti nám neuveria.
- Keď sa spolu v spoločenstve modlíme, stávame sa budovateľmi civilizácie lásky, začíname budovať dobro, lásku, pravdu a spravodlivosť, začíname budovať rodinu ako rodinné spoločenstvo, kde sa všetci členovia rodiny navzájom potrebujeme. Duch Svätý nám vnukne myšlienky, ako to robiť. Tak ako vnukol myšlienky aj pápežovi Františkovi v spomínaný piatok 27. marca 2020, keď hovoril o našom chorom svete, v ktorom sme chceli žiť zdravo, keď hovoril o tom, že všetci sme na jednej lodi a že modlitba a nenápadné skutky sú naše víťazné zbrane.
Až čas ukáže, aký význam mala pre nás pandémia korona vírusu. My vieme, že ťažkostí a problémov sa v tomto svete nezbavíme, ale vieme aj to, že nie sme tu sami. Vieme, že je tu Boh, ktorý nám prostredníctvom Ducha Svätého ponúka aj riešenie. Vieme aj to, že nás Pán Boh počas pandémie ochránil, možno aj preto, že sme sa mnohí doma v rodinnom spoločenstve spolu modlili. A toto je cesta, po ktorej nás vedie Boh svojim Duchom Svätým.
Text a foto: Jozef Žvanda