Južný Sudán. “Mierový proces prebieha veľmi pomaly. Po niekoľkých krokoch dopredu znova cúvame. Porozumieť neustálym zvratom situácie je veľmi ťažké, “hovorí františkánsky misionár o. Federico Gandolfi pôsobiaci v Južnom Sudáne pre Rádio Vatikán. Sociálna situácia v tejto krajine je poznamenaná ohromnou biedou spôsobenou občianskou vojnou, vlečúcou sa od roku 2013.
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas otec Gandolfi poukazuje na význam historického stretnutie znepriatelených politikov Južného Sudánu, ktoré z iniciatívy pápeža Františka prebehlo minulý rok vo Vatikáne. Zúčastnil sa ho tiež anglikánsky prímas, arcibiskup Justin Welby, s ktorým chce František túto krajinu tento rok navštíviť.
“Dohody nastúpili, ale v určitej chvíli sa v novembri zablokovali a vyvolalo to v krajine napätie, akokoľvek sa podarilo udržať otvorený dialóg. Dúfam, že sa vo februári podarí podniknúť ďalšie kroky smerom k mieru. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a vidieť ľudské zúfalstvo. Jeden mladík k nám dnes prišiel so slzami v očiach a hovoril: “Otče, tu nemáme žiadnu budúcnosť.” Je mu dvadsať, študuje na univerzite a všetko mu ide veľmi dobre. Keď sa ho zmocnili slzy – čo je tu tabu, najmä medzi mužmi – naozaj sa vás to dotkne. Dúfame, že modlitby prinesú obrátenie sŕdc, uľahčí život Sudáncov a umocní spoločenstvo. Napätie tu ničí príliš veľa mladých životov. ”
Zjavenie Pána – Troch kráľov. Traja mudrci vo vzdialenej krajine rozpoznávajú posolstvo hviezdy, ktorá oznamuje narodenie Božieho Syna. Napriek pohľadu a pochybnostiam okolia, vzdávajú sa pohodlia a vykračujú na neľahkú cestu za hviezdou. Na ceste zažijú veľa príkorí, zažijú, že sa im hviezda stratí a namiesto betlehémskych jaslí vstupujú do paláca hrôzostrašného kráľa, ktorý keď sa dozvie novinu, chce dieťa zmárniť. Mudrci nakoniec hviezdu opäť nachádzajú a tá ich konečne privedie na miesto, kde je dieťa i jeho matka. Keď vstúpia dnu, padnú pred dieťaťom na kolená. Tu sa končí ich namáhavá cesta. Teraz však, ako to povedal dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. počas Svetových dní mládeže v roku 2005 v nemeckom Kolíne nad Rýnom, teraz musia nastúpiť na oveľa náročnejšiu cestu. Teraz v tejto chvíli musia na kolenách nastúpiť na cestu viery, potrebujú uveriť, že toto dieťa chudobných rodičov, je novonarodený kráľ, Boží Syn. Teraz, v tejto chvíli, sa nanovo podujímajú vykročiť na oveľa náročnejšiu cestu, na cestu viery.
Na túto náročnú cestu viery nastúpil aj spomínaný otec Federico Gandolfi, vykročil na neľahkú cestu viery, že Božie dieťa, Boží Syn môže priniesť nádej aj do veľmi ťažkých podmienok Južného Sudánu. Na túto cestu nastúpil aj pápež František, ktorému veľmi záleží na mierovom riešení konfliktu v Južnom Sudáne. Pri stretnutí s rozvadenými predstaviteľmi tejto ťažko skúšanej krajiny minulý rok vo Vatikáne aj on, tak ako traja mudrci, padol pred dieťaťom, padol na kolená a obom hlavným znepriateleným predstaviteľom pobozkal nohy, čo nimi nesmierne vnútorne zatriaslo…
Traja mudrci sú výzvou pre všetkých nás, zvlášť však sú výzvou pre vzdelaných ľudí, pre kresťanskú inteligenciu, ktorá má byť elitou národa a pre všetkých lídrov, ktorí potrebujú mať čistý a priezračný pohľad. Zvlášť kresťanská inteligencia a každý, kto je na akomkoľvek zodpovednom mieste, potrebuje správne čítať znamenia čias, potrebuje Božiu múdrosť, ktorá sa získava na kolenách. Rozpoznať znamenia čias a vykročiť smerom k Božiemu dieťaťu ukrytom v každom človeku, vykročiť s veľkou vierou v Božiu moc, že Bohu nič nie je nemožné, že Boh môže vždy viac. Nám nemôže byť ľahostajné dieťa ukryté zvlášť v očiach trpiacich. Aj my potrebujeme odvážne vykročiť, tak ako traja mudrci, tak ako, vykročil otec Federico Gandolfi či pápež František. Už zajtra či pozajtra nás to opäť rozoseje po celom Slovensku či Európe. Počas Vianočných sviatkov sme podstúpili náročnú cestu do Božieho chrámu, veľakrát sme tu počúvali Božie slovo a slávili Eucharistiu, aby sme sa posilnili vo viere a utvrdili v kresťanskej nádeji. Teraz nás čaká náročnejšia cesta, každodenná cesta k Bohu, každodenne a v každej chvíli mu uveriť, uveriť Bohu, nie ľudským rečičkám. Je čas opäť vykročiť, aj napriek výsmechu či tendenčným rečiam ľudí alebo tzv. “majstrímu”, potrebujeme dennodenne nanovo vykročiť k človeku, k trpiacemu človeku, pomôcť mu a slúžiť mu. A ísť na kolená, dole, na kolená, dennodenne, tak, ako mudrci či pápež František…
Jozef Žvanda
Foto: Internet