Pán Ježiš večer pred svojou smrťou jedol so svojimi učeníkmi podľa Mojžišovho nariadenia a pradávneho židovského zvyku veľkonočného baránka. Baránok, ktorého jedli židia pred východom z Egypta stal sa pre nich záchranou. Jeho krv na verajách dverí zabránila anjelovi smrti, aby vstúpil do príbytku a zabil všetko prvorodené. Židia po celé stáročia slávili Paschu, Pánov prechod, Veľkú noc. Rok čo rok jedli veľkonočného baránka.
Aj Ježiš so svojimi učeníkmi rešpektuje Mojžišovo nariadenie a pripája sa k tejto pradávnej tradícii. A Ježiš so svojimi učeníkmi je veľkonočného baránka. Tým potvrdzuje Mojžišovo nariadenie a zároveň mu dáva novú náplň, nový zmysel. Veľkonočný baránok, ktorého počas celých stáročí jedli židia, ktorého dnes je aj sám Ježiš so svojimi učeníkmi, je predobrazom iného veľkonočného Baránka. Krv tohto nového veľkonočného Baránka bude zachraňovať už nielen od časnej smrti, ale od smrti večnej, bude zachraňovať nielen samotných židov, ale nový Izrael, nový ľud, všetkých tých, ktorí príjmu tohto veľkonočného Baránka. A týmto veľkonočným Baránkom je sám Ježiš, Boží Syn. V ňom sa naplní všetko to, čo Boh počas celej histórie spásy chcel povedať prostredníctvom obrazu veľkonočného baránka, ktorého jedli židia počas celých vekov.
Nový veľkonočný Baránok – Boží Syn nám ponúka nové posolstvo. Pri večeri, keď už vedel, že prišla jeho hodina, vstal, aby svojim učeníkom umýval nohy. Gestom, ktoré v tej dobe patrilo skôr otrokom alebo sluhom, vyzval svojich učeníkov k láske, vyzval ich, aby sa navzájom milovali, aby si navzájom slúžili. Toto je jeho nový odkaz, keď vraví aj nám: „Keď som vám teda ja, Pán a učiteľ, umyl nohy, aj vy máte jeden druhému umývať nohy.“ A ďalej hovorí: „Nové prikázanie Vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.“ A tak dnes, keď slávime pamiatku Pánovej večere aj nám zaznieva toto prikázanie, prikázanie lásky. Máme si navzájom s láskou nezištne slúžiť.
Veľkonočná večera, ktorú jedol Pán Ježiš so svojimi učeníkmi okrem prikázania lásky dostáva aj inú náplň. Pri večeri Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu. Ježišovi učeníci, nový Izrael má rešpektovať Mojžišovo nariadenie, má sa schádzať na slávenie veľkonočnej večere a má jesť veľkonočného baránka. Od tejto chvíle sa táto včera nebude sláviť už iba raz v roku, ale dennodenne sa táto večera bude sláviť na oltároch celého sveta. Ježišovi učeníci od tejto chvíle budú jesť nového Baránka, Ježišovo telo, ktoré sa pre nich stane spásou.
Veľkonočná večera slávená Pánom Ježišom dosiahne ešte ďalší rozmer. Tí, ktorí s Ježišom vo večeradle jedia veľkonočného baránka stanú sa Ježišovými kňazmi. Odteraz sa aj oni budú podieľať na veľkonočnej obete, keď ju nekrvavým spôsobom budú mocou Kristovho ducha vykonávať na oltároch celého sveta.
Toto je teda nová naplň veľkonočnej večere: Ježiš nám dáva prikázanie lásky, dáva nám seba v Eucharistii, dáva nám kňazov, ktorí budú sprostredkovávať Eucharistiu až do konca sveta. Práve ňou sa bude živiť Nový Izrael, aby to zvládol na ceste do Nového neba.
Jozef Žvanda