V rámci projektu „za dobrú radu“, ktorý prebiehal v októbri aj na našej Katolíckej univerzite, sme sa vybrali ponúknuť pomoc starším ľuďom.
Do projektu sme sa zapojili, lebo sme sa chceli naučiť dávať seba z lásky, nezištne, potešiť niekoho, a nechať sa obdariť bohatstvom staršieho človeka. V rámci projektu sme vymenili našu nepatrnú pomoc za dobrú radu. Oslovili sme viaceré starenky z Rybárpoľského spoločenstva, niektoré ponuku prijali. Dohodli sme si čas, kedy môžeme prísť a zrealizovať projekt.
Zaklopali sme na dvere, nemenovaná starenka nás privítala s úsmevom. Pri dverách sme mali prichystané papuče, čo bolo veľmi milé. A hneď sme sa pustili do služby. Zavesili sme záclony a závesy, požehlili bielizeň. Potom nasledovalo posedenie pri čaji, dokonca pre nás upiekla i orechový koláč.
Starenka nám rozprávala o svojej rodine, o jej živote, našli sme si spoločné témy, čo sa týka univerzitného pastoračného centra, či samotnej Katolíckej univerzity. Bola priama a zhovorčivá, veľmi nás obohatila svojím prístupom k životu i starobe.
Keď sme ju požiadali o dobrú radu, milo sa usmiala a povedala:
„Dievčatká, čo vám poradím, len poslušnosť a poslušnosť. A nikdy si nenamýšľajte o sebe príliš veľa, lebo vás to poriadne zmení!”
Odchádzali sme s dobrým pocitom, spokojné a obohatené, premýšľajúc nad hĺbkou rady, ktorú sme za pomoc dostali. Za to málo, čo sme do toho vložili, sme dostali tak veľa. Tak málo stačilo na to, aby sme strávili krásne dopoludnie. Preto pri odchode sme si dohodli aj ďalšiu návštevu.
Niekedy stačí tak málo, aby sme druhým dali seba, a nakoniec aj obohatili seba!
Študentky psychológie, FF KU: Barbora, Kristína, Mirka