Skip to content Skip to footer

Vysokoškolská svätá omša, Pondelok 23.09.2019: Obhájiť nádej…

Dámu, ktorú vždy skrývate,“ povedala pani Zalewská,  „skrývať nemusíte. Pokojne k nám môže chodiť verejne. Páči sa mi…“ „Veď ste ju ešte nevideli, „ odvetil som. „Upokojte sa, videla som ju,“ dôrazne prízvukovala pani Zálewská. „Videla som ju a páči sa mi – dokonca veľmi – , ale to nie je žena pre vás!“

„Naozaj?“

„Veru nie. Už som sa čudovala, ako ste k nej prišli v tých vašich putikách. Ale, pravdaže, tí najväčší flákači…“

„Odbočujeme od témy,“ prerušil som ju.

„To je žena,“ vravela a podoprela si boky,  „pre muža v dobrej, zabezpečenej situácii. Skrátka, pre bohatého muža!“

Tu máš, ale si dostal! Práve to ti chýbalo. „To môžete povedať o každej žene,“ namietol som podráždene.

Potriasla šedivými lokňami. „Len počkajte! Budúcnosť ukáže, že mám pravdu!“

„Ach, budúcnosť!“ Zlostne som hodil na stôl manžetové gombíky. „Kto dnes ešte ráta s budúcnosťou! Prečo by som si už teraz mal kvôli tomu lámať hlavu!“

Pani Zálewská ustarostene kývla majestátnou hlavou. „Vy mladí ľudia ste čudáci, všetci do jedného. Minulosť z duše nenávidíte, prítomnosťou pohŕdate a budúcnosť je vám ľahostajná. Môže mať toto dobrý koniec?“

Čo vy vlastne rozumiete pod dobrým koncom?“ spýtal som sa. „Koniec môže byť dobrý iba vtedy, keď všetko predtým bolo zlé. Potom zlý koniec je oveľa lepší.“

„To sú len prekrúcačky,“ odvetila dôstojne pani Zalewská a rozhodne vykročila k dverám. Ale keď už mala ruku na kľučke, znovu zastala ako pribitá. „Smoking?“ vydýchla začudovane. „Vy?“

S vypleštenými očami si obzerala Kösterov oblek, ktorý visel na skrini. Vypožičal som si ho, lebo som mal ísť večer s Pat do divadla. „Isteže ja!“ odvrkol som jedovato. „Vaša kombinačná schopnosť je neprekonateľná, milostivá pani…“

Zahľadela sa na mňa. Jej tučnou tvárou sa prehnala hotová búrka myšlienok. Skončila v širokom sprisahaneckom úsmeve. „Aha,“ povedala. A potom ešte raz: „Aha!“ A už vonku, iba tak ponad plece, prešibane a s pôžitkom, tvár rozžiarená večnou radosťou ženy z takýchto objavov. „Tak je to teda!“

„Áno, tak je to, ty prekliate babisko!“ zavrčal som za ňou, keď som si už bol istý, že ma nepočuje. Potom som rozzúrený šmaril na zem nové lakovky aj so škatuľou.

Pre bohatého muža – akoby som to aj sám nevedel!

Z knihy Traja kamaráti. Autor: Erich Maria Remarque

Prečo by Robby nemohol milovať Patríciu – Pat? Patrí toto krásne dievča iba majetnému človeku? Robby ním nie je, nie je bohatým človekom tak, ako si to myslí svet. A koniec koncom, čo znamená byť bohatým človekom, kto je skutočne bohatým človekom? (s. 179)

Robby má deravé vrecká, tak veľmi by potreboval nejaké peniaze. Potreboval by aspoň pár mariek, aby nejakou maličkosťou potešil Pat. A predsa je bohatý, je dokonca veľmi bohatý. Už neveril v nič, a teraz má Patríciu, ktorá mu vracia nádej do života. Robby má zdravé a šikovné ruky. Je nadaným pianistom. Keď po večeroch v rôznych podnikoch rozdáva ladné tóny, mnohých sa dotýka čosi vnútorne hlboké. Robby je bohatým, lebo má dvoch dobrých priateľov, majú spoločnú autodielňu, kde opravujú autá. Všetci traja sú do áut zbláznení. Robby je naozaj bohatým človekom, lebo má skutočne dobrých priateľov a zrazu sa mu chce aj trocha žiť…

„Pre bohatého muža, akoby som to aj ja sám nevedel“, odpovie si v duchu s hnevom Robby hneď potom, čo pani Zálewská, majiteľka domu, v ktorom Robby býva, odchádza z jeho bytu.

„Pre bohatého muža…“ kto je v skutočnosti bohatým mužom, bohatou ženou? Z evanjelia poznáme príbeh o neznámom bohatom človeku. (Mk 10, 17-22) Tradícia nazýva tohto muža bohatým mladíkom. Ten prichádza za Ježišom a pýta sa: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ Tu začína rozhovor Ježiša s mládencom.

Stretnutím bohatého mládenca s Ježišom sa inšpiroval aj sv. Ján Pavol II. v Apoštolskom Liste chlapcom a dievčatám celého sveta z príležitosti Medzinárodného roku mládeže 1985. List sa začína slovami: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej ktorá je vo vás.“ (1 Pt 3,15)

V spomínanom Apoštolskom liste sv. Jáan Pavol II. píše: „…Ak je človek základnou a zároveň aj každodennou cestou Cirkvi, potom možno ľahko pochopiť prečo Cirkev pripisuje osobitnú dôležitosť obdobiu mladosti ako kľúčovému obdobiu v živote každého človeka. Vy, mladí, stelesňujete túto mladosť. Vy ste mladosťou národov a spoločenstiev, mladosťou každej rodiny a celého ľudstva… Vy ste nositeľmi nádeje, lebo patríte budúcnosti a budúcnosť patrí vám… A práve v tejto dimenzii prvé a základné želanie, ktoré Cirkev vyslovuje mojimi ústami vám mladým, je toto: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ (PS 1)

„Z mnohých biblických textov si práve táto stať o stretnutí Ježiša s bohatým mládencom zasluhuje pozornosť. Mládenec odišiel smutný od Ježiša, lebo mal veľa majetku. Evanjelium však stavia problém ináč. Mladosť sama o sebe je celkom zvláštnym bohatstvom človeka. V období mladosti sa intenzívne odhaľuje ľudské „ja“. Objavujú sa a zároveň plánujú, volia, predvídajú a vykonávajú prvé vlastné rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre budúcnosť v úzko spojenej dimenzii ľudskej existencie.“ (PS 2)

Toto bohatstvo, ktorým je mladosť má azda vzdialiť človeka od Krista? Na rozhodnutie odísť od Krista vplývalo koniec koncov len vonkajšie bohatstvo, teda to, čo mladík mal (“majetok”), nie to, čím bol. To, čím bol ako mladý človek – t.j. vnútorné bohatstvo, ktoré v sebe skrýva ľudská mladosť – ho priviedlo k Ježišovi a nútilo ho položiť spomínané otázky, v ktorých ide veľmi jasne o program celého života. Čo mám robiť? „Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Čo mám robiť, aby môj život mal plnú hodnotu a plný zmysel?“
Mladosť každého z vás, drahí priatelia, je bohatstvo, ktoré sa prejavuje práve v týchto otázkach. Človek si ich kladie v priebehu celého života, ale v mladosti sa natískajú zvlášť intenzívnym, priam naliehavým spôsobom… (PS 3)

Kristus odpovedá svojmu mladému partnerovi pri rozhovore v evanjeliu: „Nik nie je dobrý, jedine Boh.“ Kristova odpoveď značí: Jedine Boh je posledným základom všetkých hodnôt, jedine on dáva našej existencii konečný zmysel. Jedine Boh je dobrý, to znamená: v ňom a len v ňom majú všetky hodnoty svoj prameň a svoje konečné zavŕšenie. On je „Alfa a Omega, počiatok i koniec“. Jedine v ňom tieto hodnoty nachádzajú svoju autentickosť a svoje definitívne potvrdenie. Bez neho – bez vzťahu k Bohu – celý svet stvorených hodnôt visí akoby v absolútnom prázdne. Stráca pri tom aj svoju priezračnosť a výrazovú silu. Potom sa zlo ponúka ako dobro a dobrom sa pohŕda. Či to nepotvrdzuje aj skúsenosť našich dní všade tam, kde bol Boh vytisnutý z oblastí hodnotenia, oceňovania a skutkov?
Prečo jedine Boh je dobrý? Preto, lebo Boh je láska. Kristus dáva túto odpoveď slovami evanjelia a predovšetkým svedectvom svojho života a smrti: “Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna…” Boh je práve preto dobrý, lebo “je láska”. (PS 4)

Robby a jeho dvaja kamaráti vo vojne zažili množstvo zla, videli množstvo nevinnej krvi, už neverili v nič, neverili v dobro, neverili v lásku, neverili v Boha. A predsa v istej chvíli akoby prostredníctvom Patrície mal Robby zažiť aspoň na chvíľu dotyk neba, aby sa nikdy nevzdal, nerezignoval, aby v ňom nanovo ožila nádej. Mladí ľudia sú skutočne bohatí, veď majú v sebe množstvo dobra a sú nositeľmi nádeje. Preto na adresu mladého človeka je smeroavaná skutočná výzva: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej ktorá je vo vás.“ (1 Pt 3,15)

 

Text a Foto: Jozef Žvanda

Zdroj:

Apoštolský List Svätého Otca Jána Pavla II. Parati semper chlapcom a dievčatám celého sveta z príležitosti Medzinárodného roku mládeže 1985

Traja kamaráti. Autor: Erich Maria Remarque