Komentáre sú vypnuté na tento post

Vysokoškolská svätá omša, 28.09.2020. Kazateľ: o. Jozef Žvanda. Téma: Apoštolský list pápeža, sv. Jána Pavla II. Rosarium Virginis Mariae – Ruženec Panny Márie

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

V Novembri 1989 sa začal rúcať totalitný systém – komunizmus, ktorý zotročoval slobodných ľudí, bránil im slobodne myslieť a rásť, dlhých štyridsať rokov rozdeľoval ľudí a Európu na Východnú a Západnú. Zato, že toto všetko je už za nami, vďačíme aj pápežovi, sv. Jánovi Pavlovi II:, veľkému obrancovi ľudskej dôstojnosti, hlbokému adorátorovi Eucharistie a  ctiteľovi Panny Márie. Sv. Na sklonku svojho života a pontifikátu vydal dva dôležité dokumenty ako svoj duchovný testament. Tým prvým je Encyklika Ecclesia de EucharistiaCirkev žije z Eucharistie zo 17. apríla 2003 a druhým je Apoštolský list Rosarium Virginis Mariae – Ruženec Panny Márie zo 16. októbra 2002. Prostredníctvom tohto duchovného testamentu sv. Ján Pavol II. načrtol cestu Cirkvi a zároveň istotu, že ak sa o tieto dva piliere budeme vo svojom živote opierať, o Eucharistiu a o Pannu Máriu, nikdy na ceste pozemského života nezblúdime. Dnes si v krátkosti predstavíme Apoštolský list Rosarium Virginis Mariae.

Štruktúra Apoštolského listu pozostáva z úvodu, záveru a troch kapitol, ktoré spolu obsahujú 43 článkov. Kapitoly nesú názvy: I. S Máriou kontemplovať Krista; II. Tajomstvá Krista – Tajomstvá jeho matky ; III. Pre mňa žiť je Kristus. Okrem krátkeho predstavenia tohto dokumentu sa chcem zamerať na 1. Kapitolu, aby sme tak mohli vstúpiť do Máriinej školy.

Sv. Ján Pavol II. v úvode Apoštolského listu spomína že Ruženec Panny Márie, ktorý sa v druhom tisícročí postupne vyvíjal pod vplyvom Božieho Ducha, je modlitbou, ktorú milovali nespočetní svätí a aj na úsvite tohto tretieho tisícročia je dôležitou modlitbou, určenou na to, aby prinášala ovocie svätosti a cíti sa vedený Božím Duchom zatiahnuť na hlbinu (duc in altum!), aby ešte raz vyznal, že Ježiš Kristus je Pán a Spasiteľ, „cieľ ľudských dejín, ohnisko, v ktorom sa zbiehajú túžby histórie a civilizácie“. Napriek mariánskemu charakteru je ruženec kristocentrickou modlitbou. Vážnosťou jednotlivých častí zahŕňa vo svojej celistvosti hĺbku celého evanjeliového posolstva a je akoby jeho súhrnom. Prostredníctvom ruženca získavajú veriaci množstvo milostí, ako keby ju prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky.

Ruženec je jednou z tradičných ciest kresťanskej modlitby, ktorú možno použiť na rozjímanie o Kristovej tvári. Pápež sv. Pavol VI. to opísal takto: „Ruženec je evanjeliová modlitba, ktorej stredobodom je tajomstvo vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je vonkoncom kristologickou modlitbou. Veď najvlastnejšia zložka ruženca – litániové opakovanie anjelského pozdravenia ‚Zdravas’, Mária’ – sa premieňa na Kristovu neprestajnú chválu. (RVM 1)

Sv. Ján Pavol II. v Apoštolskom liste vydáva aj toto osobné svedectvo: „Táto modlitba mala dôležité miesto v mojom duchovnom živote už od mladosti. Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som vždy našiel posilu. 29. októbra 1978, sotva dva týždne po mojom zvolení na Petrov stolec, som úprimne priznal: „Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba! Nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke. V desiatkoch ruženca obsiahnuť všetky udalosti, ktoré tvoria životy jednotlivcov, rodín, národov, Cirkvi a celého ľudstva. (RVM 2)

V tomto liste sv. Ján Pavol II. vyhlásil rok od októbra 2002 do októbra 2003 za Rok Ruženca a zároveň k tradičným trom tajomstvám radostného, bolestného a slávnostného ruženca pridal aj tajomstvo svetla, Ruženec svetla. Uviedol to týmito slovami: „Ruženec obsahuje iba niektoré z mnohých tajomstiev Kristovho života, ktoré sa ustálili vo všeobecnej praxi a ktoré potvrdila cirkevná autorita. Tento výber bol daný pôvodnou osnovou modlitby ruženca, ktorá je založená na čísle 150, zodpovedajúcom počtu žalmov v žaltári. Myslím si však, že na zvýraznenie kristologickej hĺbky ruženca by bolo vhodné doplniť aj o tajomstvá Kristovho verejného účinkovania od jeho krstu až po utrpenie. Práve v škále týchto tajomstiev rozjímame o dôležitých stránkach osoby Krista ako definitívneho zjavenia Boha. Práve počas rokov jeho verejného účinkovania sa Kristovo tajomstvo ukazuje osobitne ako tajomstvo svetla. Toto doplnenie o nové tajomstvá neoslabuje žiaden zo základných prvkov tradičnej formy a jeho cieľom je, aby sa ruženec v rámci kresťanskej spirituality prežíval s obnoveným záujmom ako opravdivé uvedenie do hĺbok Kristovho Srdca, oceánu radosti a svetla, utrpenia a slávy. (RVM 19)

Modlitba posvätného ruženca je pre nás pozvánkou vstúpiť do Máriinej školy, aby sme sa ňou dali viesť k rozjímaniu o kráse Kristovej tváre a ku kontemplácii Jeho lásky.

Spomínať s Máriou na Krista. Keď sa modlíme ruženec, tým si s Máriou spomíname na Krista a zároveň si ho sprítomňujeme rovnako ako v liturgii. Kristus tak nepatrí do múzea, on je aj vďaka ružencu naplno našou súčasťou. (RVM 13)

Učiť sa Kristovi od Márie. Ide nielen o to, aby sme sa naučili, čo Kristus učil, ale najmä o to, aby sme sa učili jemu. Ak z božského hľadiska je vnútorným učiteľom, ktorý nás uvedie do plnej pravdy o Kristovi, Duch Svätý, spomedzi ľudských bytostí nikto nepozná Krista lepšie ako Mária, jeho matka. (RVM 14)

S Máriou sa pripodobňovať Kristovi. Bl. Bartolomej Longo o tom píše: „Tak ako si dvaja priatelia, ktorí sa často navštevujú, zvyknú vytvoriť spoločné zvyky, tak sa aj my môžeme priateľským rozhovorom s Ježišom a so Svätou Pannou, meditáciou o tajomstvách ruženca a častým prijímaním Eucharistie v istej pripodobniť im a naučiť sa od týchto najväčších vzorov žiť pokorne, chudobne, v skrytosti, trpezlivo a dokonale.“ (RVM 15)

Prosiť Krista s Máriou. Vytrvalá modlitba k Božej Matke je založená na dôvere, že jej materinský príhovor dokáže v srdci jej Syna dosiahnuť všetko. Ona je „vďaka milosti všemocná“. Keď v ruženci úpenlivo prosíme Máriu, stánok Ducha Svätého, oroduje za nás u Otca, ktorý ju naplnil milosťou, i u Syna, zrodeného v jej lone, a modlí sa s nami a za nás. (RVM 16)

S Máriou ohlasovať Krista. Ruženec je aj cestou ohlasovania a prehlbovania, na ktorej sa Kristovo tajomstvo znovu a znovu predkladá na rôznych úrovniach kresťanskej skúsenosti. Ak sa pri modlitbe ruženca náležito uplatnia všetky prvky efektívnej meditácie, vznikne tak – najmä pri jeho spoločnej modlitbe vo farnostiach a v chrámoch – vhodná príležitosť na katechézu, ktorú by mali duchovní pastieri využiť. Dejiny ruženca nám ukazujú, ako túto modlitbu využívali najmä dominikáni v období pre Cirkev neľahkom v dôsledku šírenia herézy. Dnes stojíme pred novými úlohami. Prečo znova nevziať do rúk ruženec s rovnakou vierou ako naši predkovia? (RVM 17)

Spracoval: Jozef Žvanda

Foto: Internet

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?