Milí mladí priatelia! Sme vo veľkonočnom období vo Svätom roku Milosrdenstva. Pápež František, podobne, ako jeho vzácni predchodcovia, vo svetle Ducha Svätého nanovo pocítil, že nie vojny, nie násilie, nie zbrane ukončia špirálu násilia, špirálu vojen, špirálu terorizmov, špirálu zla, ale jedine láska. Jedine láska, Božie Milosrdenstvo má túto silu. Ako sa máme my, mladí ľudia, vysokoškoláci, nádej Cirkvi a nádej sveta, ako to vravieval sv. Ján Pavol II., ako sa máme my mladí ľudia inšpirovať Božím Milosrdenstvom? Ako ho realizovať, ako ho aplikovať vo svojom živote?
Ježiš nie obyčajný kráľ, lež kráľ s veľkým „K“
Skúsme sa inšpirovať dnešnou Bohoslužbou slova. Inšpirujme sa aj životom bl. Pier Giorgia Frassatiho, o ktorom vtedajší krakovský arcibiskup Karol Wojtyła hovoril ako o mužovi ôsmich blahoslavenstiev. Dnešné evanjelium (Porov. Jn 6, 22-29) nadväzuje na udalosť zázračného rozmnoženia chleba, po ktorom nasýtené zástupy chceli z Ježiša urobiť kráľa. Tým, že nesprávne pochopili toto znamenie, Ježiš sa so svojimi učeníkmi rýchlo vytratil. Keď ho nakoniec na druhom brehu Genezaretského jazera našli, Ježiš im vyčítal: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“ Ježiš tým chcel povedať, že zázračné nasýtenie veľkých zástupov má hlbší význam. V ňom majú spoznať viac, nie iba akéhosi kráľa, ktorý si ich bude kupovať lacným sýtením ich žalúdkov. To často robia pozemskí králi a vládcovia. Ježiš je iným kráľom, kráľom s veľkým „K“, Kráľom, ktorý im, nám, chce dať viac, než obyčajný chlieb, ktorý ich, nás bude sýtiť nielen pre tento svet. Preto ďalej hovorí: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“ Pokrm, ktorý ostáva pre večný život už nesýti iba telo, ale aj dušu a srdce človeka. Tento chlieb dáva človeku veľkú silu, aby v tomto svete obstál a aby si zachránil dušu pre večný život. Ježišov pokrm je prejavom jeho milosrdenstva. Toho, kto ho prijíma, pretvára v milosrdného človeka.
Diakon Štefan – plný milosti a sily
Prvé čítanie nám predstavuje diakona Štefana, ktorý plný milosti a sily robil veľké divy a znamenia medzi ľudom (Porov. Sk 6, 8-15). Tá sila nepochádzala z neho, tá sila pochádzala od toho, ktorým sa živil. Štefan bol diakonom a živil sa Pánovým telom. Štefan posluhoval nielen pri stole a okolo pokrmu, ktoré živí ľudské telo, on posluhoval pri Pánovom stole a živil sa Pánovým telom, Eucharistiou. Dnes sme svedkami jeho veľkej sily. Keď ho nespravodlivo obžalovali, a keď ho pred veľradou vypočúvali, všetci tam prítomní videli, že jeho tvár žiari ako tvár anjela. Odkiaľ vychádzal ten zdroj Štefanovej krásy, čistoty, múdrosti a sily? Odkiaľ, ak nie z jeho srdca, naplneného Pánovým pokrmom…
Žiariaca tvár sv. Jána Pavla II.
Pamätám sa na inú žiariacu tvár, na žiariacu tvár sv. Jána Pavla II. Bolo to v roku 2002, keď sme s deväťdesiatimi študentmi Katolíckej univerzity v Ružomberku trávili Veľkonočné sviatky vo „Večnom meste,“ v Ríme. Pred našimi očami sme videli už zoslabnutého a staručkého svätého pápeža kľačiaceho pred monštranciou. Vtedy mu žiarila tvár. Sv. Ján Pavol II. nielen denne slávil Eucharistiu, on aj denne prijímal eucharistického Krista do svojho srdca. A aké obrovské dielo vykonal eucharistický Kristus s týmto poľským pápežom, s našim pápežom, ktorý veľmi miloval náš národ… Sám Pán posilňoval sv. Jána Pavla II. A napĺňal ho svojou láskou a milosrdenstvom, aby svätý pápež sa sám stal milosrdným samaritánom, aby sa stal apoštolom Božieho milosrdenstva.
Blahoslavený Pier Giorgio Frassati – muž ôsmych blahoslavenstiev
Súčasný pápež František v posolstve na 31. Svetový deň mládeže, ktorý budeme sláviť na konci tohto júla v poľskom Krakove buduje na podobnej skúsenosti a nachádza spoločného menovateľa aj pre ďalších svätých: Eucharistia, žiara, svetlo, sila, radosť, milosrdenstvo. František v posolstve píše: Prichádza mi na um príklad blahoslaveného Pier Giorgia Frassatiho. Hovorieval: „Ježiš ma každé ráno navštevuje vo svätom prijímaní a ja mu to vraciam tak biedne, ako to dokážem, tým, že navštevujem chudobných“. Pier Giogio bol mladý muž, ktorý pochopil, čo to znamená mať milosrdné srdce, citlivé voči tým najbiednejším. A dával im oveľa viac ako len materiálne veci; dával im seba samého, venoval im svoj čas, slová, schopnosť počúvať. Slúžil chudobným veľmi diskrétne, nikdy sa nevyvyšujúc. Skutočne žil podľa evanjelia, ktoré hovorí: „Keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá“ (Mt 6, 3 – 4). Povážte, že vážne chorý v deň pred svojou smrťou dával pokyny ako pomáhať jeho biednym priateľom. Jeho rodina a priatelia ostali zarazení, koľko im neznámych chudobných, ktorých mladý Pier Giorgio navštevoval a ktorým pomáhal, sa zúčastnilo na jeho pohrebe.
Pozvanie od Františka – byť milosrdným
Pápež František pokračuje: Vždy rád spájam evanjeliové blahoslavenstvá s 25. kapitolou z Matúšovho evanjelia, kde nám Ježiš predstavuje skutky milosrdenstva a hovorí, že podľa nich budeme súdení. Preto vás pozývam znovuobjaviť skutky telesného milosrdenstva: nasýtiť hladných, napojiť smädných, zaodieť nahých, prijímať cudzincov, starať sa o chorých, navštevovať väzňov, pochovávať mŕtvych. A nezabudnite ani na skutky duchovného milosrdenstva: radiť váhajúcim, učiť nevzdelaných, napomínať hriešnikov, utešovať smutných, odpúšťať urážky, trpezlivo znášať otravných ľudí, modliť sa k Bohu za živých i mŕtvych. Ako vidíte, milosrdenstvo neznačí len „byť dobrý“, ani nie je len vecou citu. Ide o autentickosť nášho bytia ako Ježišových učeníkov, našu vierohodnosť ako kresťanov v dnešnom svete.
Vám mladí priatelia, ktorí chcete počuť niečo konkrétne, chcem navrhnúť, aby ste si počas prvých siedmich mesiacov roku 2016 predsavzali urobiť každý mesiac jeden skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva. Dajte sa pritom inšpirovať modlitbou sv. Faustíny, pokornej apoštolky Božieho milosrdenstva v našej dobe:
„Pomôž mi, ó, Pane, […]
aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa
vonkajšieho zdania, ale všímala si to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc. […] aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola vnímavá na potreby svojich
blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči bolestiam a stonaniu blížnych, […]
aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia, […]
aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, […] aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľala pomáhať blížnym, premáhajúc vlastnú únavu a ustatosť, […]
aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spolucítiť s utrpením
blížnych“ (Denníček 163).
Keď Boh stačí…
Milí mladí priatelia! Nuž sv. diakon Štefan, blahoslavený Pier Giorgio Frassati, ale aj sv. sestra Faustína a sv. Ján Pavol II. nech sú pre nás inšpiráciou stať sa mužmi a ženami ôsmich blahoslavenstiev, mužmi a ženami Božieho milosrdenstva. Veď čo premáha svet, ak nie láska, Božia láska? Naše uvažovanie môžeme zakončiť slovami sv. Terézie z Avily: „Boh stačí!“ Amen.
Jozef Žvanda
Foto: Internet