Milí mladí priatelia, Pán Ježiš v dnešnom texte evanjelia (Jn 4, 43 – 54) uzdravuje syna kráľovského úradníka, jeho otec uveril Ježišovmu slovu: „Choď, tvoj syn žije.“ (Jn 4, 48) Pán Ježiš je darca života, je sám Život. Vo svojom príhovore sa chcem venovať téme hodnoty a neporušenosti ľudského života z encykliky pápeža sv. Jána Pavla II. – Evangelium vitae.
Pár slov o encyklike: 11. encyklika, podpísaná 25.3.1995 (slávnosť Zvestovania Pána), 17. rok pontifikátu, 74. rok, rok pápežskej návštevy v Čechách a na Slovensku.
Časti dokumentu: úvod, 1. kapitola – Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne (Súčasné ohrozenia ľudského života), 2. kapitola – Prišiel som, aby mali život (Kresťanské posolstvo o živote), 3. kapitola – Nezabiješ (Svätý Boží zákon), 4. kapitola – Mne ste to urobili (Za novú kultúru ľudského života), záver. Dokument je obsiahly, má 105 bodov, 48 000 slov.
Prípravu dokumentu začalo stretnutie kardinálov (4.-7.4.1991), kde kard. J. Ratzinger vo svojej prednáške povedal nasledujúci komentár: „Ak prevládne v spoločnosti sloboda k ľahostajnosti, dôstojnosť človeka sa ocitne vo vážnom nebezpečenstve. Ak sa v mene tolerancie absolutizuje morálny relativizmus, začnú sa relativizovať základné ľudské práva a otvárajú sa dvere totalite.“ Kardináli vyzvali pápeža, aby sa v mene svojej autority vyslovil na tému dôstojnosti ľudského života. Pápež napísal list každému biskupovi, aby sa vyjadril ku návrhom dokumentu.
V úvode encykliky dáva Svätý Otec ústredné miesto téme o hodnote života: „Evanjelium života sa nachádza v samom srdci posolstva Ježiša Krista. Cirkev ho každodenne s láskou prijíma, aby ho verne a odvážne ohlasovala ako dobrú zvesť ľuďom všetkých čias a kultúr.“ (EV 1.).
Encyklika Evangelium vitae prišla s novými názormi na historickú analýzu, morálne učenie a praktickú aplikáciu morálnych noriem v súčasnej situácii.
Encyklika Evangelium vitae vystupuje ako tretia tabuľa z triptychu encyklík sv. Jána Pavla II. o morálnych základoch spravodlivej spoločnosti. Centesimus annus (1991) varovala, aby sme sa k morálnym hodnotám nestavali neutrálne. Veritatis splendor (1993) vyzdvihla obranu slabších a spravodlivého rozdelenia bohatstva. Evangelium vitae (1995) tvrdí, že ak spoločnosť bude brániť morálne zlo ako právo, smeruje k sebazničeniu.
Jazyk pápeža v encyklike je prorocký. Štáty, ktoré odoberajú ľuďom prirodzená právo na život od počatia po prirodzenú smrť nazýva tyranskými, ktoré otravujú kultúru práv. (EV 18-20).
Encyklika Evangelium vitae vyjadruje jasné postoje ku trom špecifickým problémom: priame zabitie nevinných, potrat a eutanázia.
Encyklika Evangelium vitae v otázke trestu smrti zúžila kritérium spoločenskej sebaobrany, podľa pápeža takéto prípady sú dnes prakticky neexistujúce. (EV 56.)
Encyklika Evangelium vitae priniesla nové pohľady do vzťahu medzi morálnym právom, demokraciou a morálnou zodpovednosťou zákonodarcov. Ján Pavol II. sa takto nekompromisne vyjadril k zákonom povoľujúcim potrat a eutanáziu: „Potrat a eutanázia sú zločiny, ktoré žiadne ľudské zákony nemôžu legitimizovať. Svedomie nie je povinné tieto zákony dodržať. Existuje závažná a jasná povinnosť sa im vo svedomí postaviť.“ (EV 73.)
Pápež František vo svojej Katechéze o piatom Božom prikázaní (10.10.2018) podporuje úctu k životu: „Opýtam sa vás: Je správne odstrániť ľudský život, aby sa vyriešil nejaký problém? Čo si o tom myslíte? Je to správne? (Odpoveď: Nie!) Je správne zavolať nájomného vraha, aby vyriešil problém? (Odpoveď: Nie!) Niečo takého nie je možné, nie je správne zbaviť sa človeka, i toho maličkého, aby sa tým niečo vyriešilo. Je to, akoby sme si na vyriešenie problému najali nájomného vraha.“
Pápež František k dvadsiatemu piatemu výročiu Encykliky Evangelium vitae (25.03.2020) povedal: „Život, ktorý sme povolaní podporovať a brániť, vskutku nie je abstraktný pojem, ale uskutočňuje sa vždycky v človeku z mäsa a kostí: v práve počatom dieťati, v marginalizovanom chudobnom, v nemocnom, ktorý je sám a skľúčený alebo v terminálnom štádiu, v tom, ktorý prišiel o práci alebo ju nemôže nájsť, v odmietanom a ghettizovanom migrantovi… Útoky na dôstojnosť a život ľudí bohužiaľ pokračujú taktiež v našej dobe, ktorá je epochou všeobecných práv človeka. Stojíme dokonca pred novými hrozbami a novým otroctvom a zákonodarstvo nechráni tých najslabších a najzraniteľnejších ľudský život…“
Posolstvo encykliky Evangelium vitae je preto viac než aktuálne, kultúra života nie je výsadný odkaz kresťanov, ale patrí všetkým, ktorí sa usilujú o vytváranie bratských vzťahov a uznávajú hodnotu každého človeka, taktiež krehkého a trpiaceho…
Drahí bratia a sestry, každý ľudský život je sám o sebe jedinečný, neopakovateľný a má nesmiernu hodnotu. Toto je potrebné vždy znovu hlásať odvahou slova a odvahou činov. To privádza k solidarite a bratskej láske k veľkej ľudskej rodine…
Preto spolu so svätým Jánom Pavlom II., ktorý napísal tuto encykliku, opakujem s obnoveným presvedčením a spolu s ním výzvu, v ktorej sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi obrátil ku všetkým: „Rešpektuj, bráň, miluj a opatruj život, každý život, každý ľudský život! Len na tejto ceste nájdeš spravodlivosť, pokrok, slobodu, pokoj a šťastie!“ (Evangelium vitae, 5)…“
Vložme do modlitby prosby za matky a otcov, každý počatý život, pedagógov a kňazov, zdravotníkov a politikov. Prosme aj za seba, aby sme boli tvorcami kultúry života.
Text: Róbert Slotka, Foto: Internet