Poslednú sobotu (14. 1. 2012) sa skupina nadšencov, ktorí potrebujú prevetrať hlavu medzi skúškami, vybrala na turistiku na Choč. Príroda bola oblečená do svojho zimného obleku a zvyšovaním nadmorskej výšky oblek zväčšoval svoju hrúbku. Na Poľane nás čakala snehová pokrývka vyše kolien. Keď sme sa dostali na zimnú trasu výstupu na Choč, museli sme si sami prerážať vlastnú stopu. Vtedy sme si uvedomili paralelu z duchovného života,
kde potrebujeme dobré rady od duchovného sprievodcu, a zároveň potrebu spoločenstva, ktoré podrží v náročných fázach životného výstupu. Hoci sme sa kvôli snehovej metelici a hĺbke snehu po pás museli 200 metrov od vrcholu vrátiť späť, naučili sme sa, že hory treba rešpektovať. Vďačnosť za Božiu pomoc pri výstupe i za krásu Božieho stvorenie sme vložili do modlitby sv. ruženca, ktorý zaznel okrem slovenčiny v poľštine i češtine.
o. Róbert
[nggallery id=24]