Pri prechádzke prírodou zahľadel som sa na malý potôčik a všímal som si, ako pramienky vody prekonávali prekážky a postupne sa spájali v jedno a naberali na sile. Zaujalo ma to, a tak som začal premýšľať a hľadať súvis medzi príbehom tohto malého potôčika, medzi dnešnou Bohoslužbou slova a témou dnešnej nedele, ktorá je zároveň 46. Svetovým dňom spoločenských komunikačných prostriedkov. Možno tu nájsť nejaký súvis a nájsť odpoveď pre nás do týchto dní nášho života?
Voda je pre život nevyhnutná. Potrebuje ju každý človek, rastlina a zviera. Voda okrem toho, že hasí smäd a zavlažuje, je zároveň univerzálnym rozpúšťadlom. Jej kolobeh v prírode je obdivuhodný, a tak voda je pre človeka nesmiernym darom, je prejavom Božej lásky. Voda je dobrým sluhom, ale zlým pánom. Pokiaľ rešpektuje brehy korýt potokov a riek, je pre človeka požehnaním, ak však ich pri povodniach prekročí, je tragédiou. A tak si uvedomujeme, aké nevyhnutné sú brehy. Z tohto uvažovania nám plynie, že stojí zato zájsť do prírody a všímať si napr. aj malý potôčik, z ktorého sa naučíme veľa múdrosti, ktorú Boh do jeho vôd vložil.
Teraz si všimnime dnešné evanjelium. V ňom okrem iného na adresu Ježišových učeníkov, ktorými sme aj my, zaznievajú tieto Ježišove slová: „Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda“ (Jn 17, 17). Tak ako voda, aj pravda je nevyhnutná pre život a potrebuje ju každý človek. Každý človek potrebuje v pravde spoznať zmysel svojho života, potrebuje spoznať odkiaľ prichádza a kam kráča. A to sa dá jedine v pravde. Človek potrebuje poznať pravdu. Avšak je tu jedna podmienka, aj pravda musí rešpektovať isté hranice, ktorými je koryto lásky. Pravda vyslovená bez lásky sa mení v neprávosť, násilie, aroganciu, život bez milosrdenstva. Medzi vodou a pravdou môžeme vidieť ešte jednu podobnosť. Voda síce jestvuje vo viacerých podobách, skupenstvách, ale stále je to tá istá, jedna voda. Pravda môže mať veľ podôb, lebo často vychádza z našej subjektívnej skúsenosti, avšak napriek jej mnohým podobám, jestvuje iba jedna pravda, jedna objektívna pravda. „Tvoje slovo je pravda“, hovorí dnes Ježiš. Pravda teda nie je abstraktná, ale je konkrétna, je to Božie slovo, Ježiš je tým Božím Slovom. Všetky podoby pravdy potrebujú byť vnímané v zornom uhle pohľadu tejto objektívnej, večnej Pravdy, ktorá je nadčasová, nemeniteľná, univerzálna a potrebná pre všetkých, tak ako voda.
Aké miesto majú v kontexte nášho uvažovania masmédiá? Podobne ako voda a pravda, aj masmédiá sú univerzálne a slúžia každému človeku a dnes si už bez nich ani nevieme predstaviť život. Masmédiá sú darom pre všetkých, avšak aby sa nestali nástrojom proti človeku, aj tie musia rešpektovať hranice, koryto etiky a morálky. Bez tohto koryta majú úžasnú ničivú silu, oveľa väčšiu, ako vlny tsunami, nakoľko ony devastujú a ničia ľudské srdcia. Pretoje tu potrebné pripomínať vzťah medzi mlčaním a slovom, o ktorom hovorí aj Svätý Otec Benedikt XVI. v posolstve na tento 46. svetový deň. Ide o vzťah medzi dvoma momentmi komunikácie, ktoré sa musia vyvažovať, musia byť prítomné a vzájomne sa dopĺňať, aby bol možný skutočný dialóg a hlboká duchovná blízkosť medzi ľuďmi. Keď sa slovo a ticho navzájom vylučujú, komunikácia sa zhorší. V tichu sa počúvame a poznávame, v tichu sa rodí a prehlbuje myslenie, jasnejšie chápeme to, čo chceme povedať alebo čo očakávame od druhého, ľahšie sa rozhodujeme, ako sa máme vyjadriť. Tam, kde je priveľa správ a informácií, je ticho nenahraditeľné. Ticho si vyžaduje aj internet. Rôzne formy internetových stránok, aplikácií a sociálnych sietí môžu dnešnému človeku pomôcť prežiť chvíle zamyslenia a autentického pýtania sa, ale aj vytvoriť priestor na ticho a príležitosť na modlitbu či meditáciu. Boh hovorí k človeku aj v mlčaní, preto rovnako aj človek môže nájsť v tichu možnosť hovoriť s Bohom a o Bohu.Z tejto kontemplácie sa v celej svojej sile rodí naliehavosť misií, naliehavá nutnosť „zvestovať to, čo sme videli a počuli“, aby všetci mohli mať spoločenstvo s Bohom (porov. 1Jn 1, 3).Výchova ku komunikácii značí teda naučiť sa nielen hovoriť, ale aj počúvať a premýšľať.
Na záver je potrebné si položiť už iba niekoľko otázok? Vnímam veci tohto sveta, a teda aj vodu ako dar? Vážim si tieto dary? Chránim prírodu? Som človekom pravdy, ktorý hovorí pravdu s láskou a rešpektuje Božiu pravdu? Je svet masmédií pre mňa darom a požehnaním alebo nechám sa bezbreho ním ovplyvňovať, a tak deformovať svoje srdce? Má v mojom živote priestor aj pre ticho a v ňom miesto stretnutia sa s Bohom?
o. Jozef Žvanda
obr. zdroj: internet