Skip to content Skip to footer

Vniesť kúsok svetla do temnôt našich dní – o odhodlanosti. Vysokoškolská svätá omša, Pondelok 29.04.2019

Dnes slávime sviatok sv. Kataríny Sienskej, Učiteľky Cirkvi a spolupatrónky Európy. Sv. Katarína Sienská – sa narodila ako dvadsiate piate dieťa v rodine v farbiara vlny v toskánskom meste Siena. Od malička bola slnkom rodiny, takže ju volali Euforzína, čo znamená potešenie. Keď mala 16 rokov stala sa dominikánkou – terciárkou. Ako dvanásťročnú ju chceli vydať, ale ona trvala na svojom rozhodnutí viesť zasvätený život. Veľkou láskou milovala chudobných, chorých a zločincov. Mala mystické zážitky a videnia Ježiša Krista, Panny Márie a svätých. Nevedela čítať a písať, napriek tomu patrí medzi najväčších teológov všetkých čias. V extáze nadiktovala listy a traktáty, ktoré vyšli pod názvom „Dialógy“. Nachádza sa tam aj táto myšlienka: „Duša nemôže v rámci učenia, príkladu a modlitby vykonať pre svojho blížneho nič skutočne osožné, ak nedokáže byť užitočná predovšetkým sama sebe, to znamená pokiaľ predtým sama v sebe nebude čnosťou.“

Počas tzv. Avignonského zajatia neustále, či už formou listov alebo osobnou návštevou povzbudzovala pápeža Gregora XI., aby sa vrátil späť do Ríma. Rokovala o mieri medzi Rímom a Florenciou, ktorá sa chystala napadnúť Cirkevný štát. Vynakladala veľké úsilie, aby sa v Cirkvi skončila veľká západná schizma – dvojpápežstvo. V roku 1375 dostala stigmy – Kristove  rany. Zomrela ako 33 ročná v roku 1380. v roku 1430 sa našlo jej neporušené telo. 6. októbra 1970 ju sv. Pavol VI. vyhlásil za Učiteľku Cirkvi a 1. októbra 1999 sv. Ján Pavol II. spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Teréziou Benediktou (Editou Stein) za spolupatrónky Európy.

Zo života sv. Kataríny Sienskej vidíme, že aj v ponurých časoch sa usilovala svojim životom vniesť kúsok svetla do života človeka, do života Cirkvi. Odhodlala sa ísť do náročného boja aj napriek nepochopeniu, či už zo strany vlastnej rodiny, alebo zo strany jej cirkevných predstavených. Na jej živote môžeme vidieť, čo znamená byť odhodlaný ačo znamenábyť odhodlaným kresťanom:

  • Byť vnímavým a uvažujúcim človekom, ktorý si všíma a pozoruje svet okolo seba.
  • Správne rozpoznať znamenia čias a dokázať čítať aj medzi riadkami.
  • Správne pomenovať veci sveta, dobro nazvať dobrom a zlo zlom.
  • Vnímať svet realitou evanjelia, na jednej strane sme Božie deti, na druhej strane sme hriešnici, ale realita evanjelia je nádej v Bohu.
  • Poznať Sväté písmo a učenie Katolíckej cirkvi zhrnuté v Katechizme katolíckej cirkvi.
  • Nechcieť sa zmieriť so stavom sveta, v ktorom často vládne boj, napätie, nežičlivosť, korupcia, škandály, choroby, utrpenie, beznádej a smrť.
  • Odhodlanosť nemá nič spoločné s naivitou a s dokazovaním seba samého, svojich schopností.
  • Chcieť vniesť kúsok lásky a svetla do ľudskej tmy.
  • Toto úsilie si však vyžaduje obetu a modlitbu, vyžaduje si to trpezlivosť a čas, neraz dlhý čas, nedá sa to hneď tu a teraz, je to beh na dlhé trate.
  • Toto úsilie si vyžaduje zaangažovanosť celého človeka, mysle, srdca, duše tela, jeho zápal pre vec, lebo iba zapálení ľudia môžu iných pre dobré hodnoty zapáliť.
  • Toto úsilie si vyžaduje spoločenstvo, spoluprácu ľudí zapálených pre tie isté hodnoty.
  • Toto úsilie si vyžaduje aj spoluprácu s Bohom, lebo lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje.
  • Toto úsilie si vyžaduje pevnú dôveru v Boha, dôveru, aj keď sa zdá, že všetko padá, že nič v mojom úsilí nemá zmysel, že všetko vyjde navnivoč.
  • Toto úsilie ráta aj s prehrou, ráta aj s tým, že na tomto svete neuvidíš ovocie svojho úsilia. Preto potrebuješ byť veľmi vnútorne silný – silná.
  • Toto úsilie musíš začať sám od seba. „Skutočný reformátor začína reformu od seba,“ povedal emeritný pápež Benedikt XVI. počas Svetových dní mládeže v nemeckom Kolíne nad Rýnom.
  • V tejto snahe angažovanosti musíš rátať aj s tým, že budeš mať veľa neprajníkov, a to dokonca aj zo strany najbližších.
  • Preto odhodlaný človek, kresťan je hlbokým, zbožným, pokorným a odvážnym človekom.
  • Odhodlaný kresťan vždy bude čerpať silu zo sviatosti, zvlášť zo sviatosti zmierenia a z Eucharistie a z Božieho slova. Vždy bude čerpať u Krista, ktorý sa nám aj dnes ponúka: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11, 25-30)

Pane, prosíme, pomôž nám byť hlboko zakorenení v Tebe, aby sme od Teba čerpali silu s túžbou odhodlane vniesť kúsok svetla do nášho života. Amen

Text a foto: Jozef Žvanda