Počas víkendu 7.-9. marca 2014 absolvovala dvadsiatka animátorov a členov malých internátnych spoločenstiev na Katolíckej univerzite v Ružomberku formačno-oddychovú víkendovku na fare vo farnosti Lúčky – Kúpele pri Ružomberku. Vydarenej akcii, kde nechýbala modlitba, svätá omša, adorácia, rôzne aktivity, práca v skupinkách, prednášky na tému Indentita Božieho dieťaťa, ale aj spoločné stolovanie, večerné sledovanie filmu, či turistika v lone liptovskej prírody, predchádzala niekoľko týždňová spoločná príprava a modlitba za samotnú akciu. Jej hlavnými iniciátormi boli animátori, študenti Lucka Hovancová a Janko Hreško. Do prípravy sa zapojili aj ostatní animátori, ktorí pod vedením duchovného otca Jozef Žvandu z Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka v Ružomberku spoločne pripravovali program a aj o jeho samotnú náplň. Pobyt na víkednovke mladým Ružomberčanom svojou otvorenosťou a srdečnosťou spríjemnil aj miestny duchovný otec, farár Peter Kvasňák. O žalúdky sa postarala koordinátorky UPaC Mgr. Slávka Rišová a Otka Kočálková, ktorým vypomáhal Mgr. Vlado Bubniak. Že víkendovka stála zato, to dosvedčujú aj nasledujúce príspevky.
Jozef Žvanda
Neobyčajná víkendovka internátnych spoločenstiev – Lúčky, 7.-11.3.2014
Posledný piatok 7. marca sme sa hŕstka mladých z Katolíckej univerzity v Ružomberku stretli na ružomberskej autobusovej zastávke, aby sme sa spolu vydali za dobrodružstvom liptovskej prírody, ale najmä objavovania a prehlbovania poznania našej vlastnej identity. Neobyčajná víkendovka sa začala okrem zoznamovacej aktivity aj otázkou „Kto si?“, skupinkami a svätou omšou. Priamo do témy svojej identity sme vhupli až v sobotu dopoludnia. Slova sa najprv ujala Lucka Hovancová, ktorá nám tému predstavila z hľadiska psychológie. Keďže to, za koho sa pokladáme sa buduje už od útleho detstva a ovplyvňuje to celý náš život je potrebné, aby sme vedeli ako to u nás vlastne funguje. Narodili sme sa s akýmisi prázdnymi nádobami, aby sme sa dokázali správne rozvíjať tieto nádoby potrebujú byť napĺňané láskou od otca a matky. Avšak stáva sa, že „prívody“ lásky nefungujú ako majú, to všetko sa prejaví najmä v puberte. Psychológ vám povie, že to čo sa v detstve zameškalo už len veľmi ťažko dobehnete a však kde končí psychológia, Boh ešte len začína. Pochopili sme ,že najdôležitejšie je to, čo si o nás myslí práve ON! A tak sme sa teda počúvali Jeho slová. Nimi nás vo svojej prednáške previedol otec Jozef Žvanda, ktorý s nami celú túto víkendovku spískal. Sme Božie deti, a to nie je len obyčajná fráza, je to fakt, ktorý má moc meniť náš život. Nasadzuje každému z nás kráľovské koruny. Robí nás slobodnými z otroctva hriechu, už nie sme otrokmi ale skrze krv Ježiša Krista adoptívnymi synmi a dcérami (Gal 4,7). S týmto titulom prichádza uzdravenie, sloboda, radosť ale aj zodpovednosť. Božou milosťou sme práve toto cez víkend prežívali. Iným dobrodružstvom boli aj výstup na zrúcaniny Liptovského hradu položeného vo výške 993m.n.n. a nedeľné kúpanie pre odvážlivcov v prírodnom termálnom prameni pod holým nebom. Keď sme sa v popoludňajších hodinách vrátili späť do Ružomberka, uvedomovala som si, že nič sa nekončí, ale práve začína. Ideme spolu žiť našu pravú identitu – identitu kráľovských detí každý deň.
Študentka psychológie Denisa Bučková
Víkendovka v Lúčkach
Uplynulý víkend sme strávili v príjemnom prostredí na fare v Lúčkach. Prežili sme požehnaný čas v spoločenstve na tému Identita Božieho dieťaťa. O program sa nám postarali animátori Ján Hreško a Lucia Hovancová . Počas víkendu som zažil formovanie mojej osoby a naladil som sa na pozitívnu vlnu . Uvedomil som si , aké sú skutočné hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť. Cez rôzne aktivity sme našli spoločné záujmy a mohli sa tak bližšie spoznať. Uvedomil som si, že ak chcem nastúpiť na tu správnu cestu, tak jedinou správnou cestou je spytovanie vlastného svedomia a pristúpenie k svätej spovedi. Čisté srdce je základom k načúvaniu Božieho slova. Čas sme mali vyplnený aj prednáškami otca Jozefa Žvandu, ale súčasťou boli aj osobné svedectvá. Na pobyte nechýbala ani bohatá strava, turistika, či príjemné prostredie. Celkovo hodnotím pobyt veľmi pozitívne. Bol som veľmi spokojný.
Študent informatiky Ján Gonda
Víkendovka v Lúčkach
Bolo tam super. Neviem na to nájsť lepšie slová. A čo bolo super? Pre mňa to, že sme tam boli spolu a že sme si boli navzájom darom, tak ako sa spieva v jednej piesni „Je nádherné byť spolu, sú darom pre nás iní ľudia“… Veľmi ma povzbudila spoločná modlitba: oficiálna modlitba Cirkvi – svätá omša, ranné chvály či krížová cesta, ale najmä vlastnými slovami adorácia, ale taktiež aj osobné svedectvá o tom, ako niektorí z nás objavovali svoju identitu – identitu Božieho dieťaťa v doterajšom živote. Oslovilo ma to, lebo niečo podobné prežívam aj ja a povedal som si, že sa na seba chcem pozerať Božími očami, že som syn nebeského Otca, a nie očami iných (čo o mne hovoria iní), ani očami seba (čo si o sebe myslím ja). V súvislosti s našim vývinom, duševným a tiež aj duchovným, sme vraveli o tom, že aj keď sa nám niekedy nedostalo dostatok lásky od rodičov v detstve a dospievaní, dá sa to napraviť – odpustením a prijímaním lásky od Boha. Tému identity Božieho dieťaťa sme po sedemnásobnej otázke „Kto som?“ rozoberali aj v skupinkách. Pozreli sme si krásny film – OCTOBERBABY, vlastne viac filmov, absolvovali sme niekoľkohodinovú túru do prírody (Liptovský hrad), zahrali spoločenské aj psychologické hry, spolu sa stravovali, spolu modlili, spievali, zabávali… Rozišli sme sa plní elánu a dobrých predsavzatí…
Študent hudobného umenia a Nemckeho jazyka Nikolaj Duda