Veľkonočná vigília 2020
Smutnú a tmavú tmu umučenia a smrti Božieho Syna, Nášho Pána, Ježiša Krista, tú smutnú a tmavú noc jeho utrpenia, tú smutnú a tmavú noc nášho utrpenia, našich utrpení a našej neistoty, našich mnohých neistôt, preráža svetlo Veľkonočnej sviece. Túto zažatú Veľkonočnú sviecu pripravenú z vosku pracovitých včiel, dnes, v túto milostivú noc, keď slávime večernú obetu chvály, rukami svojich služobníkov prináša Svätá Cirkev nebeskému Otcovi. Plameň Veľkonočnej sviece preráža smutnú a tmavú tmu, smutnú a tmavú tmu Ježišovho umučenia a smrti, smutnú a tmavú tmu nášho utrpenia a tmavú noc mení v túto MILOSTIVÚ NOC. Slávime Veľkú noc, vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania, matku všetkých vigílií, a obrad svetla strieda Bohoslužba slova, v ktorej počúvame o obdivuhodných Božích skutkoch.
V Bohoslužbe slova Veľkonočnej vigílie sa nám odkrýva tajomstvo nekonečnej Božej lásky. Počúvame o úžasnom Božom Stvoriteľskom diele. V Bohoslužbe slova počúvame ešte úžasnejšom Božom Vykupiteľskom diele a vďaka moci a Svetla Ducha Svätého začíname chápať súvislosti. Vo svetle Ducha Svätého spoznávame Božiu dobrotu, Božiu prozreteľnosť, ktorá nás vedie po cestách aj necestách nášho života, po rovných cestách, ale aj po nebezpečných tmavých roklinách, ktorými potrebujeme prejsť, aby sme sa dostali na bohaté Božie pasienky. Spoznávame, že na týchto cestách a necestách, ktorým nie vždy rozumieme, nás neustále vedie náš Pán, Dobrý Pastier.
V dnešný večer Pánovho zmŕtvychvstania si potrebujeme nanovo uvedomiť tri veci.
- Sme stvorení z Božej lásky, sme Božie milované deti a Pán nás nikdy neopustí, aj keď sme aj hriešne deti, aj keď ho my často opúšťame.
- Boh sa stal človekom, aby sme spoznali Božiu lásku a aby nás oslobodil od hriechu a večnej smrti. Jedine v ňom sa stávame naplno slobodnými.
- Boží Syn zvíťazil nad smrťou a z nesmierne veľkej Božej lásky sme vykúpení. On je našou jedinou nádejou, jedinou ozajstnou Nádejou. Učí nás, čo znamená naozaj milovať a pozýva nás, aby sme mu na každom kroku nášho života dôverovali. Jedine On vnáša skutočne svetlo do našich životov.
Počúvajme príbeh talianskeho 38-ročného lekára Juliana Urbana z Lombardie, do života ktorého vďaka pandémii Korona vírus, vstúpila úžasná tmavá tma, aby ju nakoniec vystriedalo Svetlo Božej milosti.
„Nikdy mi nenapadlo, ani v najtemnejšom nočnom more, že niekedy budem vidieť a prežívať to, čo sa tu deje v našej nemocnici už tri týždne. Táto hrôza sa veľmi šíri a je čoraz viac nezastaviteľná.
Na začiatku ich prišlo len niekoľko, potom po stovkách … a teraz nie sme lekári, ale triediči … musíme sa rozhodnúť, kto má žiť a kto má ísť domov zomrieť, hoci títo ľudia poctivo platili Taliansku dane. Dva týždne dozadu som ja a moji kolegovia boli zarytí ateisti. Toto bolo normálne, veď sme verili vo vedu, tak sme sa to učili. A veda vylučuje Božiu prítomnosť. Vždy som sa vysmieval rodičom, lebo chodili do kostola.
Je tomu deväť dní, čo k nám prišiel 75-ročný pastor s vážnymi dýchacími problémami. Mal Bibliu a z tej čítal zomierajúcim držiac ich za ruku. My sme už boli psychicky aj fyzicky vyčerpaní a bez nádeje a keď sme mali trochu času, sadli sme si a počúvali ho. Teraz musíme priznať; ako ľudia sme dosiahli svoje limity, viac nemôžeme urobiť! Denne zomiera čoraz viac ľudí. Sme vyčerpaní, dvaja z našich kolegov sú mŕtvi, a ostatní sotva stoja na nohách. Uvedomili sme si, že vedomosti človeka sú konečné a potrebujeme Boha! Začali sme sa modliť vždy, keď sme mali pár minút. Neuveriteľné, ale ako zarytí ateisti, sme prišli k tomu, že sme našli pokoj u Boha! Jeho prosíme, aby nám pomohol vytrvať v ošetrovaní pacientov.
75-ročný pastor včera zomrel. Ako nikdy doteraz – hoci sme za posledné tri týždne mali 120 mŕtvych – sme boli všetci zničení. Pokiaľ bol starý pastor s nami, podarilo sa mu priniesť taký pokoj, aký sme ani nedúfali, že nájdeme. Pastor odišiel k Pánovi a onedlho ho budeme nasledovať. Šesť dní som nebol doma, neviem, kedy som jedol naposledy, a uvedomil som si, aký som bol neužitočný na tejto zemi. Chcel by som pomáhať ostatným až do môjho posledného dychu.
Som šťastný, že som prišiel k Bohu, keď som obklopený utrpením a smrťou svojich blížnych.“
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v dojímavom príhovore k nachádzajúcim Veľkonočným sviatkom povedala okrem iného aj tieto slová:
„Pred dvoma týždňami sme v televízii videli výjav, na aký sa nedá zabudnúť. Pápež František sa v daždi na úplne prázdnom námestí Svätého Petra v Ríme modlil za to, aby pandémia koronavírusu vyhasla na celom svete. Svätý Otec nám pripomenul príbeh z evanjelia, podľa ktorého učeníci prebudili Ježiša, lebo sa zľakli búrky, ktorá ich zastihla na lodi. Vtedy sa ich Učiteľ spýtal: Prečo sa bojíte, chýba vám viera? Pápež František tento príbeh spomenul možno aj preto, lebo aj my sme ako učeníci z evanjelia – na jednej lodi, vystrašení z búrky, akú sme nečakali… Podobne ako oni potrebujeme vedieť, že to, čo teraz prežívame, je súčasťou cesty, ktorá sa jedného dňa skončí. Nevidíme ešte jej koniec, ale kráčame v nádeji, krok za krokom. Sme ako tí, čo idú v tmavom lese a v ruke držia zapálenú sviecu. V tejto chvíli stačí, že vidíme na pár krokov dopredu a keď ich prejdeme, naša svieca ožiari ďalší úsek cesty.“
Smutnú a tmavú tmu umučenia a smrti Božieho Syna, Nášho Pána, Ježiša Krista, tú smutnú a tmavú noc jeho utrpenia, tú smutnú a tmavú noc nášho utrpenia, našich utrpení a našej neistoty, našich mnohých neistôt, preráža svetlo Veľkonočnej sviece. Kňaz, držiaci v rukách zažatú Veľkonočnú sviecu spieva: „Kristus, Svetlo sveta!“ A my odpovedáme: „Bohu, vďaka!“ Tmavá Kristova noc, naša tmavá noc sa mení v túto Milostivú noc. Bohu, Vďaka!
Jozef Žvanda
Foto: Internet