Keby hospodár vedel, kedy príde zlodej, určite by sa na to pripravil a nedovolil by zlodejovi vniknúť do jeho domu. Hospodár však nevie, kedy zlodej príde. A toto núti hospodára k opatrnosti, núti ho byť na pozore, núti ho to nespúšťať oči zo svojho domu. Ale či je to naozaj tak?
Koľko je dnes hospodárov, ktorí dobre vedia, že zlodej raz príde, vedia, že zlodej raz určite príde, vedia, že život im raz nastaví zrkadlo, vedia, že raz ich vlastné, nie dobré, skutky dobehnú, ale nejako ich to netrápi. Netrápi ich to a ani nato nemyslia. Načo sa tým zapodievať. Treba žiť, treba si užívať tu a teraz, zajtra už možno nebude… Koľko je dnes hospodárov, ktorí dobre vedia, že naveky tu nebudú, že si so sebou do hrobu nič nezoberú a to, čo tu zostane bude len možno dôvodom k hádke a k rozbrojom. Vedia o tom, a predsa ich to netrápi. No zlodej raz určite príde. Nevieme kedy, vieme však, že raz určite príde.
Kto alebo čo je tým zlodejom? Ježiš v dnešnom podobenstve mieri na koniec nášho života. Tým zlodejom je smrť, ktorá raz určite príde, nevieme kedy, ale raz určite príde. Smrť je zlodejom, lebo nás oberie o všetkých a o všetko. Zostaneme len sami v úplnej nahote s tým, čo sme si počas života nahonobili. Tu sa však nejedná o majetok, ale myslí sa na duchovné bohatstvo, na dobro a lásku, ktoré sme v živote uskutočnili. Lebo z toho budeme raz súdení, z toho budeme raz súdení, keď príde zlodej, budeme raz súdení z lásky. Tak to tvrdí sv. Ján z Kríža.
Aké je dobré, že nevieme, kedy príde zlodej. Koľko by sme sa preto natrápili. Jedno však vieme, raz ten zlodej určite príde. Kiež by nás našiel bdieť.
Jozef Žvanda
Foto: Hospodár