Taliansky poéta Andrea Melis Parolaio ponúkol takúto peknú myšlienku:
Najviac kontaminovaný povrch bolo naše srdce.
Tento vírus je dar zeme.
Zastavil svet, prinútil nás pozrieť sa do seba a okolo seba.
Znížil na polovicu znečistenie vo veľkých krajinách.
Naučí nás mnoho. Uvidíte.
Niekedy prichádza Kristus, inokedy je to Boh rovnako neviditeľný a mikroskopický, ktorý nám hovorí o novej potrebnej ľudskosti.
Ak počítame mŕtvych, je to nevyhnutná cena.
Naslepo sme nemohli ísť ďalej.
Toto je vírus pre meditáciu.
Buďme vďační, že sa môžeme zastaviť, byť s našimi deťmi,
myslieť s láskou na starých, slabých, ohrozených.
Hodnotu vecí chápeme, keď nám chýbajú.
Vírus, ktorý nám berie možnosť objať druhého, prišiel, aby nás zachránil.
A neodíde, kým to nepochopíme.
Zostať doma a otvoriť si srdce – to spraví vírus užitočným.
A ešte viac ísť do lesa, kontemplovať more,
sadnúť si a pozorovať rieku, aby sme si pripomenuli, že
príroda je domov, dnes viac než inokedy.
Ak z takéhoto úteku urobíme vakcínu proti strachu,
posvätíme tým aj prácu a námahy lekárov, zdravotných sestier a toľkých ďalších.