Komentáre sú vypnuté na tento post

Svätý Martin z Tours, patrón Spišskej diecézy

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

 „Martin vždy oplýval hlbokým milosrdenstvom.“ (Sulpícius Sevérus, jeho prvý životopisec)

Svätý Martin patrí k najpopulárnejším svätcom v Cirkvi. Je patrónom spišskej i bratislavskej diecézy. Naši predkovia si ho zvolili za patróna zaiste preto, že ich inšpirovala jeho osobnosť a život hodný nasledovania. Práve jemu je zasvätený katedrálny chrám v Spišskej Kapitule a ďalších šesť farských a päť filiálnych kostolov v spišskej diecéze, ktorá  je celá zverená jeho ochrane.

Taktiež je patrónom a apoštolom Francúzska, kde bol ľuďmi nesmierne uctievaný – tam má zasvätených okolo štyritisíc kostolov a takmer päťsto miest nesie jeho meno. Je tiež medzinárodne uctievaný vo viacerých krajinách Európy i v Amerike.

Tak ako krstné meno patrí k identite kresťana, svätý Martin patrí k identite našej diecézy, môžeme a máme ju poznávať prostredníctvom jeho života a spirituality.

Svätý Martin (336-397) sa narodil v Sabárii, v rímskej provincii Panónia, v dnešnom Maďarsku (mesto Szombathely). Jeho rodičia boli pohania, otec bol dôstojníkom rímskej armády. Vychovávaný bol na území dnešného Talianska. Detstvo prežil v blízkosti vojakov, ktorým velil jeho otec. Boli rôznych národností, preto sa skoro naučil rozprávať viacerými jazykmi a od kresťanských vojakov sa dozvedel o Ježišovi Kristovi a kresťanoch. Spočiatku o kresťanské náboženstvo nestál, až kým stotník – kresťan zachránil život jeho otcovi. Mal vtedy okolo desať rokov. Snažil sa pochopiť kresťanské náboženstvo, najprv mu ako pohanovi pripadalo čudné so svojím prikázaním lásky ku všetkým, i nepriateľom, no čím viac ho poznával prostredníctvom kresťanských vojakov, tým viac sa mu páčilo a chcel byť prijatý medzi katechumenov. Pod nátlakom otca však musel zložiť vo veku pätnásť rokov vojenskú prísahu. Aj v armáde sa zdokonaľoval v čnostiach, po prijatí krstu žil viac ako mních než vojak.

Stretnutie so žobrajúcim Kristom

Keď mal katechumen Martin okolo dvadsaťdva rokov a bol dôstojníkom rímskeho vojska, odohrala sa známa udalosť „dobrého skutku“ pri meste Amiens v dnešnom Francúzsku – v treskúcej zime si rozdelil svoj jediný plášť s nahým žobrákom, ktorého stretol pri mestskej bráne. Keď si jeho zničený odev všimli niektorí okolostojaci, vysmievali sa mu, avšak tí, čo boli múdrejší, oľutovali, že žobráka neobdarovali oni, pretože mali toho viac než Martin. Táto udalosť poznamenala jeho ikonografiu.

Nasledujúcu noc uvidel Martin v spánku Krista, oblečeného do časti jeho plášťa. Ježiš  povedal jasným hlasom množstvu anjelov, ktorí stáli okolo neho: «Martin, ktorý je ešte len katechumenom, ma prikryl svojím plášťom». Pán, ktorý kedysi vyhlásil: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili», ukázal, že on bol oblečený v osobe toho žobráka. Keď to Martin videl, nenamýšľal si príliš o sebe, naopak, vo svojom skutku videl Božiu dobrotu. (porov. Vita Martini)

Odvtedy zostal v armáde ešte dva roky. Avšak vojakom bol už len podľa mena. Istému  vojakovi, ktorý mu hovoril o sľubnej kariére a budúcnosti, ktorú mladíkovi iní závidia, odvetil: „Ježišove tŕne sú tisíckrát cennejšie ako všetko zlato sveta. Láska je väčšia ako násilie a milosrdenstvo je viac ako všetky poklady sveta.“

Po odchode z armády sa rozhodol žiť naplno evanjelium. Bývalý rímsky dôstojník sa stal vynikajúcim Kristovým vojakom. Vyhľadal biskupa Hilára v Poitiers. Hilár vošiel do dejín ako veľká osobnosť štvrtého storočia, pretože zohral dôležitú úlohu v zápase proti ariánskemu bludu, ktorý hlásal, že Ježiš Kristus nie je Bohom. Martin, ktorý túžil po asketickom živote, bol nadchnutý Hilárovou autoritou a chcel sa ním nechať duchovne viesť. Prvé stretnutie týchto dvoch mužov bolo síce krátke, no pretavilo sa do pevného duchovného  priateľstva, ktoré trvalo až do Hilárovej smrti v roku 368. Hilár ho chcel vysvätiť za diakona. Martin to však spočiatku odmietol a prijal službu exorcistu. Toto stretnutie znamenalo začiatky jeho mníšskeho života v Galii. Pod Hilárovým vedením strávil v pustovni okolo pätnásť rokov, pričom sa venoval Svätému písmu a zároveň vychádzal apoštolovať na vidiek, kde robil veľa zázrakov, takže bol pokladaný nielen za svätého, ale aj veľmi mocného muža hodného mena apoštol.

Neskôr Martin odišiel do Milána a potom do rodnej Panónie, kde obrátil na kresťanskú  vieru svoju matku. Na svojich cestách verejne vystupoval proti arianizmu podľa vzoru svojho duchovného učiteľa biskupa Hilára. Potom sa utiahol znova do pustovne, avšak kvôli biskupovi Ausenziovi, ktorý bol stúpencom arianizmu, bol Martin vyštvaný z mesta a spolu s istým kňazom sa utiahol na ostrov Gallinaria. Ostrov sa podobal púšti. Tu žil Martin asketickým životom, stravoval sa veľmi skromne. Prvým z mnohých Martinových zázrakov bolo, že sa po zjedení jedovatej byliny, z ktorej mal byť otrávený, uzdravil vďaka modlitbe.

Po Hilárovom návrate z exilu prišiel Martin za ním do Poitiers. Chcel tam realizovať svoju túžbu po mníšskom živote. Bol Hilárom milo prijatý, usídlil sa v eremitskej cele neďaleko od mesta. To už bola tretia Martinova pustovnícka skúsenosť, žil tam sedem rokov, pričom zostal v kontakte z biskupom Hilárom, ktorý Martinovi odovzdával skúsenosti východných mníchov. Žil tam vo veľkej chudobe, zapieraní seba a modlitbe. Mnohí ho nasledovali a tak sa stal zakladateľom kláštorov.

Martin biskupom v Tours

Keď Hilár zomrel, bol Martin z vôle ľudu zvolený v roku 371 za biskupa. Naďalej však zostal aj mníchom, najprv v cele pri kostole, neskôr v pustovni vzdialenej asi dve míle od mesta. Založil tam kláštor v Marmoutier podľa vzoru života mníchov na púšti.

Martin je príkladom bohumilého pastiera, ktorý vychovával kňazov, zakladal kláštory a hlásal evanjelium chudobným. Jeho vieru a odhodlanosť v zápase o spásu duší odmenil Pán mnohými zázračnými udalosťami, takže bol nazvaný divotvorcom. Aj ako biskup sa venoval zajatcom, odsúdeným na smrť, chorým a biednym.

V jeho životopise sa dajú nájsť mnohé divotvorné udalosti: zázračnými zásahmi ničil pohanské chrámy,  plný lásky uzdravoval, exorcizmami vyháňal démonov alebo darom rozlišovania ich dokázal odmaskovať vždy, keď sa skrývali v nejakej podobe, kriesil mŕtvych. Životopisec Sulpicius Severus charakterizoval Martina takto: „Nikto ho nevidel nahnevaného, nikto ho nevidel rozrušeného, nikto smutného, nikto urehotaného; bol stály: tvár mu žiarila radosťou takpovediac nebeskou, zdal sa oslobodený od ľudskej prirodzenosti. Ničoho nebolo viac na jeho ústach, než meno Krista; nič iné nebolo v jeho srdci, než láska, pokoj a milosrdenstvo. Často mal vo zvyku oplakávať i hriechy tých, ktorí mu ubližovali.“

Zomrel v roku 397 v Candes.

Svätý Martin bol charakterizovaný ako vojak z rodinnej tradície, biskup z vôle ľudu, v ktorej poznal Božiu vôľu a rehoľník, pustovník z vlastného rozhodnutia, to, čo bolo jeho prirodzenosti najbližšie. V osobe a živote svätého Martina, ktorý je naším patrónom, sme dostali od Boha veľký dar. Je jedným z prvých kanonizovaných svätých ne-mučeníkov.

Svätý Martin je pokladaný za patróna vinohradníkov, vojakov, jazdcov na koňoch, abstinentov, pastierov, cestovateľov, cestujúcich, hlásateľov i všetkých, ktorí sa o cestujúcich starajú. Je ochrancom poľnohospodárov pred neúrodou, domácich zvierat, proti uhryznutiu hadom.

Aktuálnosť posolstva svätého Martina

V živote svätého Martina môžeme vidieť veľké milosrdenstvo a lásku vo všetkých formách: horlivosti za spásu duší, starostlivosti o chorých, biednych, utláčaných, nespravodlivo odsúdených, modlitbe za všetkých. „Martin vždy oplýval hlbokým milosrdenstvom“, napísal jeho prvý životopisec a sú to práve skutky milosrdenstva, podľa ktorých aj nás bude súdiť Pán Ježiš, ako nám to odhaľujú evanjeliá (porov. Matúš 25, 31-46).

Milosrdenstvo, ktoré je najväčšou vlastnosťou Boha a má charakterizovať náš vzťah ku každému človeku, pripomenul Pán Ježiš v našich časoch najmä cez obľúbenú mystičku svätú Faustínu a pápeža milosrdenstva, svätého Jána Pavla II. Práve milosrdenstvo zastavuje zlo a tých, čo ho praktizujú, premieňa stále viac na svätú Božiu podobu. Práve skutkami duchovného i telesného milosrdenstva, ktoré svätý Martin horlivo praktizoval, je stále aktuálny a hodný nasledovania aj dnes.

s. Margita OSF, ThLic. PaedDr. Anna Baroková PhD.

Foto: Internet

Zdroje:

 

MANUÁL k sláveniu Jubilejného roka sv. Martina. Námestovo 2016.

Znaky časov vo svetle výročí II. VERBUM, Vydavateľstvo KU 2017.

http://www.santiebeati.it/

https://dom.fara.sk/sk/

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?