Skip to content Skip to footer

Svätí – čistí a nevinní. Sviatok Všetkých svätých 2019

Apoštol Ján vo svojom Zjavení píše o 144.000 označených zo všetkých kmeňov Izraela. V tomto čísle je ukryté číslo 12, a to dokonca dvakrát. 12x12x1000=144.000. Číslo 12 – hebrejský rok bol rozdelený na 12 mesiacov, deň na 12 hodín, praotec Jakub mal 12 synov, Kristus si vybral 12 apoštolov. A tak číslo 144.000, ktoré dostaneme druhou mocninou čísla 12 a násobkom x 1.000 znamená neurčité veľké číslo, ktoré symbolizuje obrovský počet svätých oboch zmlúv, Starej a Novej zmluvy, Starého a Nového zákona, obrovský počet svätých, ktorých Boh zachráni a o ktorých apoštol Ján v Zjavení ďalej takto píše: „Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“

Dnes keď slávime sviatok Všetkých svätých, tak sa skrze Božie slovo dozvedáme, že v nebi je obrovský počet svätých, ktorí sú označení a ktorých Boh pozná každého osobne po mene. Pred nami stojí po roku opäť otázka, kto sú títo svätí, čím sa vyznačujú a čo majú spoločné. Potrebujeme si zodpovedať na túto otázku, lebo aj my sa máme stáť svätými. Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu vedení Duchom Svätým napísali, že každý z nás je povolaný k svätosti. Nuž kto sú títo svätí a čím sa vyznačujú?

Ak sa pozrieme do dnešného Božieho slova, tak vo všetkých čítaniach sa nachádza jedno spoločné slovo. Práve toto slovo akoby bolo charakteristikou svätých. Ktoré je to slovo?

„I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: ,Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?´ Povedal som mu: ,Pán môj, ty to vieš.´ A on mi povedal: ,To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.´“ (Zjv 7, 13-14)

„Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti.“ (Ž 24, 3-4)

„Milovaní, pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. … Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. (1Jn 3, 1-3)

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. (Mt 5,8)

Z uvedených textov je to práve slovo čistý, ktoré je spoločné pre všetky texty a ktoré charakterizuje svätých. „Čistý“, resp. „čisté srdce“ znamená srdce čisté od hriechu, nevinné srdce, darujúce sa srdce, dobré srdce, tak ako čisté a nevinné Božské srdce, a nevinné a čisté srdce Márie. Ježišovo čisté srdce je preniknuté Božím Duchom. Čistým a nevinným pohľadom hľadí na človeka a jeho pohľad preniká až na dno ľudského srdca. Nevinný Boží Baránok, Božské srdce tam v ľudskom srdci napriek zraneniam a hriechom vidí túžbu po láske, túžbu po šťastí, pravde a spravodlivosti, túžbu po večnom šťastí. Preto s nesmiernou láskou hľadí Ježiš na každého človeka a miluje ho až do krajnosti. A človek, hriešnik, pri stretnutí s Ježišom pri pohľade do Ježišových očí objavuje svoju krásu a hodnotu a spoznáva, že je milovaným Božím dieťaťom.

Rovnako aj ľudské srdce, ak je čisté, preniká do jeho vnútra svetlo Ducha Svätého. Takýto človek už hľadí ako Boh, v každom človeku vidí Božiu milovanú dcéru, Božieho milovaného syna, takýto človek miluje človeka a každý človek môže v jeho očiach objaviť svoju krásu a hodnotu. Zaiste, človek je človek a občas môže aj ublížiť a zraniť a to zvlášť vtedy, keď sa mu zakalí zrak, keď sa mu zatemní srdce. Vtedy môže ublížiť a niekedy aj veľmi. No keď si očistí svoje srdce, keď si ho zbieli v krvi Baránka, nanovo vidí v bratovi brata, a tak ho poprosí o zmierenie a odpustenie.

A toto je jedna z charakteristík svätých, čisté a nevinné srdce. Spomeňme si len na svätého Petra, koľkokrát sa mu zakalil zrak, a tak videl iba seba a zaprel Pána, nechápal ho. No keď zaplakal, keď sa mu slzách pokory očistili oči a srdce, nesmierne miloval svojho Pána a položil za neho aj svoj život. A čo povedať o svätom kráľovi Dávidovi, o svätej Márii Magdaléne, či o svätcovi poslednej hodiny, o pokornom zločincovi z kríža, ktorý sa stal prvým kanonizovaným svätým?

Nuž potrebujeme si strážiť srdce, čisté srdce. Je tu veľa nástrah, ktoré nám chcú zničiť naše srdcia, veľa nebezpečenstiev. Aby sme si ustrážili čisté srdce, potrebujeme si ustrážiť oči, ktoré sú oknom do nášho srdca. Potrebujeme si ustrážiť aj ostatné zmysly, aj náš sluch. Potrebujeme ovládať svoj jazyk, ktorý je ako malé kormidlo, ktoré riadi celú loď. Jedna nepozornosť, a kormidlo môže priviesť celú loď do nebezpečenstva. Potrebujeme si strážiť naše myšlienky, lebo všetko, či dobré alebo zlé, sa začína tam, pri myšlienkach. Potrebujeme si vo svetle evanjelia formovať svoje svedomie, potrebujeme si pravidelne spytovať svedomiepravidelne prichádzať ku sviatostiam, zvlášť ku sviatosti zmierenia a Eucharistii. Toto všetko je potrebné, aby sme správne rozlišovali, no bez čistého srdca a svetla Ducha Svätého to nepôjde. Iba vo svetle Ducha Svätého spoznáme v prichádzajúcom človeku svojho brata a sestru. A Duch Svätý nás aj vedie ku konaniu dobra, k nezištnej službe lásky, čo vlastne charakterizovalo aj všetkých svätých. Svätí boli a sú ako pramenitá čistá voda, ktorú tak nesmierne potrebuje aj človek, aj zviera, aj rastlina. Svätí vždy boli a sú ako čistý svieži vzduch, ktorý tak veľmi potrebujeme pre svoj život. Svätí boli a sú ako kus voňavého chleba na stole nášho života. Svätí boli a sú svetlom pre naše nohy. Práve svätí zažiarili svetlom Ducha Svätého v temných dňoch ľudského života a mnohým zneisteným ľuďom ukázali kadiaľ vedie správna cesta. Svätí vždy boli a sú tichí a nenápadní ako tisícky stromov v tatranskom lese. Keď svorne stoja bok popri boku, keď nám darujú kyslík, narobia menej hluku, ako jeden padajúci strom. Svätí vždy boli a sú čistí, vždy čistého srdca, ako čistá posteľ, vankúš a perina, ktoré nás s láskou pritúlia na noc aby sme si dobre a v pokoji oddýchli.

Svätí sú pre nás výzvou, aby sme sa aj my stali svätými. Lebo najväčšie šťastie pocítime vo chvíli, keď ten druhý, ktorý sa nám pozrie do očí, objaví v našich očiach svoju vlastnú krásu.

Text a foto: Jozef Žvanda