Komentáre sú vypnuté na tento post

Svätá Margita M. Alacoque – dôverníčka Ježišovho Srdca

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

Keď sa povie výraz „prvé piatky“, takmer každý veriaci na Slovensku vie, čo to znamená: treba sa vyspovedať a pristúpiť ku svätému prijímaniu deväťkrát za sebou bez prerušenia, lebo Pán Ježiš sľubuje za to smrť v Božej milosti a večnú spásu. Je to prisľúbenie Ježišovho Srdca. Avšak pri takom vyjadrení ide len o nepatrný zlomok, ktorý nevystihuje ani zďaleka všetku tú krásu a bohatstvo, ktoré v sebe ukrývajú prisľúbenia Ježišovho Srdca. Všimnime si najprv ich protagonistku, cez ktorú sa tieto zjavenia rozšírili do celého sveta. Je ňou svätá Margita Alacoque, ktorej liturgická spomienka sa pripomína 16. októbra. Ona najpresnejšie priblíži, o čo v týchto zjaveniach išlo.

Narodila sa v dedinke Verosvres v burgundskom Francúzsku 22. júla 1647 a o tri dni bola pokrstená. Od detstva bola otvorená na Božiu milosť –  už ako dieťa sa, podnietená vnútorným impulzom, odovzdala celá Ježišovi. Detstvo mala šťastné do ôsmich rokov, keď jej zomrel otec. Odvtedy sa pre ňu i jej matku začalo utrpenie spôsobované neprajnými, zlomyseľnými príbuznými, s ktorými žili v susedstve. Dva roky bývala v kolégiu u sestier klarisiek v Charolles, potom ťažko ochorela, štyri roky musela byť len v posteli. „Pretože sa nenachádzal žiaden liek na moju chorobu, sľúbila som Panne Márii, že keď ma uzdraví, jedného dňa vstúpim do kláštora.

Naozaj sa uzdravila, avšak niekoľko rokov bola vnútorne rozdelená medzi svetskými zábavami, ktoré ju lákali i viacerými ponukami k manželstvu a Pánovým volaním k zasvätenému životu. Počas týchto rokov musela tiež bojovať so svojou rodinou, ktorá chcela, aby sa vydala, zatiaľ čo Pán ju poučoval už vtedy o tajomstvách svojej lásky a pripravoval ju na budúce poslanie.

Keď sa rozhodla vstúpiť do kláštora, navštívila Kláštor navštívenia Panny Márie v Paray le Monial, kde vnútorne pocítila Ježišov hlas: „Tu ťa chcem“.

Jej vstup do kláštora bol stanovený na 20. jún 1671, do noviciátu vstúpila 25. augusta nasledujúceho roku. 6. novembra 1672 sa rehoľnými sľubmi celkom zasvätila Pánovi. Len čo Margita vstúpila do kláštora, stala sa objektom veľkých milostí od Pána Ježiša. Avšak s množstvom milostí prichádzali aj nepochopenia, protirečenia, prenasledovania a duchovné i fyzické utrpenia. Tie sa týkali poslania, ktoré dostala od Pána Ježiša, aby robila všetko, čo mohla pre šírenie posolstiev o Ježišovom Srdci, ktoré prijala v zjaveniach počas modlitby pred Eucharistiou.

Vyčerpaná chorobou a láskou k Ježišovi zomrela 17. októbra 1690 ako štyridsaťtri ročná.

Dôležitý je tiež historický kontext, v ktorom zjavenia vznikli. Cirkev sa vtedy zmietala v mnohých vonkajších i vnútorných problémoch, ktoré priam ohrozovali jej existenciu. Popri tureckých nájazdoch bola duchovne „ničená“ učením vzdelaného profesora teológie a biskupa Kornélia Jansena a jeho nasledovníkov, ktorý bojoval proti častému svätému prijímaniu i svätej spovedi, lebo ľudia sú vraj toho nehodní. Ukazoval Boha veľmi prísneho a dával také vysoké požiadavky na pristupovanie ku sviatostiam, že vyvolal v ľuďoch strach a odstup voči Bohu. Jeho učením boli „nainfikované“ aj vtedajšie kláštory, vrátane toho, do ktorého Margita vstúpila. Je teda pochopiteľné, že sa spočiatku stretla s veľkým odporom a nedôverou, keď rozprávala o svojich zážitkoch počas modlitby v kaplnke.

Cirkev však dala po podrobných skúmaniach tejto jednoduchej, nevzdelanej a navyše aj prenasledovanej mníške za pravdu: sviatok Božského Srdca, ktorý Ježiš požadoval, bol pre celú Cirkev schválený v roku 1856. Úcta k Ježišovmu Srdcu sa veľkou rýchlosťou rozšírila do celého sveta na duchovné dobro tých, ktorí toto posolstvo prijali. Vznikli tiež viaceré kongregácie s cieľom šíriť posolstvá o Ježišovom Srdci.

Svätá Margita bola blahorečená 18. septembra 1864 a kanonizovaná 13. mája 1920.

Jezuita, páter Claudius de la Colombière, jej spovedník a spolupracovník, prvý, kto jej zjaveniam uveril a označil ich za pravdivé, ktorý žil i zomrel ako nadšený apoštol Ježišovho Srdca, bol tiež svätorečený pápežom Jánom Pavlom II. 31. mája 1992.

Znak srdca

Keď človek prosil Boha, aby mu ukázal svoju tvár, Božie Slovo sa stalo telom, ukázalo sa ako človek. Ak prosí kresťan v súčasnosti, aby sa mu dal Ježiš poznať, vypočuje ho väčšmi, ako by si prial: Ježišovou odpoveďou na otázku, aký je, sú zjavenia svätej Margite, ktoré sa veľmi stručne dajú zhrnúť do vety: „Pozri na Srdce, ktoré ľudí tak veľmi milovalo!“

„Pozri!“ Ježiš naň ukazuje, aby sme aj my pozorovali to Srdce, ktoré sme prebodli  hriechmi, neláskou, nevďačnosťou. Neukazuje nám iba výraz dobroty a odpustenia na svojej tvári, ale aj na jej prameň: srdce ako symbol svojho najintímnejšieho a najhlbšieho bytia. Srdce ako stred duchovného života, ktoré tvorí vnútro rozumnej a slobodnej bytosti a vyjadruje to najhlbšie „ja“.

Výraz „Ježišovo Srdce“ neznamená natoľko jeho telesné srdce ako fyzický orgán, ale Ježišovu lásku, ktorej prirodzeným symbolom je srdce. Pojem Ježišovo Srdce vyvoláva predstavu celého Ježišovho vnútorného sveta, jeho duše, citový, intímny život. Čiže Ježišovo Srdce, to je celý Ježiš, ktorý nám predstavuje svoje Srdce ako symbol svojej lásky a celého svojho vnútra, vnútorného života. Úcta k Ježišovmu Srdcu, ktorú si praje, je úcta k nekonečným pokladom, ktoré nám Ježiš ponúka vo svojej láske, aj keď je pritom zneuznaný, zraňovaný, mnohí na jeho lásku neodpovedajú, alebo ňou opovrhujú.

Svätá Margita mala od Boha veľké poslanie: v dobe, keď sa Boh predstavoval ako prísny sudca, mala „presvedčiť človeka, že Boh ho miluje.“ Historik Bougaud sa vyjadril, že zjavenia o Ježišovom Srdci sú po zoslaní Ducha Svätého tie najdôležitejšie, ktoré osvecujú Cirkev, najväčšia explózia svetla.

Celé evanjelium je zjavením Božej lásky a svätá Margita pripomína, že našou odpoveďou má byť vďačnosť a priblíženie sa k Pánu Ježišovi, aby človek mal účasť na jeho pocitoch i starosť o spásu všetkých ľudí, totiž aby sa to všetci dozvedeli a pochopili, že Boh ich miluje – a to nie hocijako, ale… vášnivo.

Charakteristika Ježišovho Srdca

Pán Ježiš sa celým svojím životom, skutkami i slovami prejavoval ako človek, ktorý miluje: mal súcit, bol milosrdný, radoval sa a predovšetkým vášnivo miloval: Otca i ľudí. Najväčší prejav jeho lásky je smrť na kríži a to, že si nechal prebodnúť, otvoriť srdce.

Cez svätú Margitu nás Ježiš pozýva, aby sme na toto Srdce POZERALI.

Pozri na to Srdce, ktoré ťa miluje osobne a celkom nezištne:

  • SRDCE, ktoré vzalo na seba hriechy a zlobu tvoju i celého sveta
  • SRDCE, ktoré nehľadalo inú moc, iba moc odpúšťať a milovať
  • SRDCE, ktoré sa nechalo prebodnúť kopijou, aby sa stalo prameňom milostí každému, kto ich chce, dalo šancu oslobodiť sa z ťarchy hriechov a začať odznovu
  • SRDCE, ktoré zmieruje Boha a človeka – SRDCE Ježišovo!
  • JEŽIŠOVO SRDCE je miesto stretnutia s bezhraničnou Božou láskou, odkiaľ neustále tečú nevyčerpateľné prúdy lásky a milosrdenstva.

Čo hovorí sám Pán Ježiš o svojom srdci?

 V evanjeliu:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28-30).

  1. Svätej Margite:

Keď jej Pán Ježiš prvý raz odhalil „zázraky svojej lásky“, povedal jej pritom: „Moje srdce tak vášnivo miluje ľudí a teba zvlášť, že už nemôže v sebe udržať plamene svojej vrúcnej lásky a cíti potrebu rozšíriť ich tvojím prostredníctvom a zjaviť sa ľuďom, aby sa obohatili vzácnymi pokladmi, ktoré ti odhalím a ktoré obsahujú milosti na posvätenie sa a spásu.“

Výraz a odhalenie Pána Ježiša „moje srdce tak vášnivo miluje“ by nás malo obrátiť k nemu, otvoriť mu svoje srdce, aj keď je chladné ako kameň – pre prúdy lásky, ktoré Ježiš tak vrúcne túži vyliať na nás. On ich už nemôže v sebe udržať, cíti potrebu vyliať ich“, aby ľudia boli schopní prijať tento oheň, ktorý on priniesol na zem (porov. Lk 12, 49).

Druhý raz, ako píše: „Odhalil mi nevysvetliteľné poklady svojej čistej lásky a až po akú krajnosť ho podnecovala, aby miloval ľudí, od ktorých potom nedostával iné, len nevďačnosť a ľahostajnosť. Povedal mi, že to mu spôsobilo väčšie bolesti ako všetko, čo musel trpieť pri umučení. Keby dostal na výmenu čo len trošku lásky, považoval by za málo to, čo pretrpel a chcel by, ak by bolo možné, urobiť i viac. Od ľudí však nedostáva iné, iba chlad a odmietanie – za svoje nekonečné úsilie preukazovať im dobro.“ Takto chcel Ježiš zopakovať, až po aký extrém nás miloval, ale predovšetkým sa sťažoval, že na neho nemyslíme: láska k Ježišovi sa odkladá nabok, nie je o ňu záujem, alebo len veľmi slabý…

Tretí raz, keď adorovala Najsvätejšiu Sviatosť, dostala tzv. veľké zjavenie: „Pozri na Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, že nič nešetrilo, až kým sa vyčerpalo a strávilo, len aby im dokázalo svoju lásku. Avšak namiesto vďačnosti nedostáva sa mi od väčšiny iné, iba veľa nevďak, neúcta, svätokrádeže, pohŕdanie, ktoré majú pre mňa v tejto sviatosti lásky. A čo ma strpčuje najviac, je, že i srdcia mne zasvätených so mnou jednajú takto.

Pri tomto zjavení je Ježišovo Srdce ukázané ako zdroj lásky, lásky, ktorá išla až do krajnosti. Táto láska má svoje najvyššie vyjadrenie v Eucharistii. Ježiš je veľmi citlivý na vďačnosť, a predsa je málo tých, ktorí ďakujú svojmu Spasiteľovi za jeho nesmierne dary.

Potom jej Pán Ježiš povedal: „Preto ťa žiadam, aby oktáva po Božom Tele bola zasvätená sviatku, kde sa bude osobitne uctievať moje Srdce spolu s účasťou na svätom prijímaní,… aby sa vynahradili toľké urážky, ktoré dostávam, keď je vystavená Najsvätejšia Sviatosť na oltároch. Sľubujem ti, že moje srdce s hojnosťou vyleje bohatstvá svojej božskej lásky na tých, ktorí mu prejavia lásku a získajú pre ňu aj iných.“

Pán Ježiš sa neúnavne usiluje, aby nás pritiahol k sebe. Svätú Margitu žiadal, aby sa usilovala o zavedenie verejného sviatku ku cti Božského Srdca v Cirkvi – aby sa vzdávali vďaky za nesmierny dar jeho lásky a ako odčinenie za nevďačnosť ľudí.

 Pri inom osobnom rozhovore prejavil Ježiš bolesť svojho Srdca počas agónie v Getsemanskej záhrade a žiadal svoju dôverníčku, aby mu robila spoločnosť jednu nočnú hodinu za týždeň, každý štvrtok: „Tu som trpel viac ako počas celého svojho umučenia, keď som bol opustený nebom i zemou, zaťažený hriechmi všetkých ľudí… nikto nemôže pochopiť, aké nesmierne bolesti som vtedy vytrpel. “

Z tejto dôvernosti prejavenej svätej Margite sa zrodilo praktizovanie svätej hodiny. Pán Ježiš ju vyžadoval len od nej, avšak praktizovali ju aj mnohí iní svätí.

Pri ďalšom zjavení počula od Ježiša: „Horím túžbou byť milovaný!“ „Smädím, mám taký horúci smäd byť milovaný od ľudí vo Sviatosti Oltárnej, a predsa nenachádzam takmer nikoho, kto by sa usiloval odpovedať na moju lásku.“

Už v evanjeliu sa Ježiš žaluje:  „Vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život“ (Jn 5, 40). Do Paray le Monial prišiel k svätej Margite, aby obnovil pozvanie prísť k nemu a ponúkol pobožnosť, t. j. úctu, oddanosť, vďačnosť, lásku voči svojmu Srdcu, aby ľudia, keď budú pozerať na jeho Srdce zranené láskou k nim, prijali od neho spásu.

Čo hovorí svätá Margita o Ježišovom Srdci?

Prečo nedokážem vyjadriť všetko, čo sa týka tejto obšťastňujúcej pobožnosti (pobožnosť chápaná v zmysle odovzdať sa, zveriť sa celkom, bez výhrad), a odhaliť celému svetu poklady milostí, ktoré má v sebe Ježišovo poklony hodné Srdce a ktoré túži márnotratne vylievať?

„Vyjadriť všetko…“: Svätá Margita videla, počula, spoznala to, čo je nevýslovné. Mnohokrát tvrdila, že o tom nevie hovoriť, lebo sú to „nepochopiteľné zázraky“, alebo „nevysloviteľné tajomstvá“. Veru, ľudské slová sú veľmi nepostačujúce na to, aby vyjadrili tajomstvo Ježišovej lásky. Preto si pomáhala tak, že sa vyjadrovala pomocou obrazov, symbolov. Najčastejšie z nich sú slnko, plamene, pec, prameň a priepasť. Popremýšľajme nad týmito obrazmi, lebo majú veľkú duchovnú hodnotu:

Prameň 

Keď svätica pozýva ísť k Ježišovmu Srdcu, najčastejšie používa obraz prameňa. Poukazuje na množstvo, nadmernosť života, ktorý ponúka Kristovo Srdce:

  • Ježišovo Srdce je nevyčerpateľný prameň všetkých dobier, ktoré chce Ježiš dávať.
  • Ježišovo Srdce je nevyčerpateľný prameň radostí, rastie, čím viac sa z neho čerpá.
  • Toto Božské Srdce je prameň požehnaní a radosti“, „nevyčerpateľný prameň, z ktorého nepretržite plynú tri kanále: z prvého milosrdenstvo pre hriešnikov, druhý je láska, ktorá sa dáva všetkým, ktorí idú k nemu, keď niečo potrebujú,… z tretieho vyviera láska a svetlo pre jeho verných priateľov, ktorých zjednocuje so sebou, dáva im svoju múdrosť a pravdu.

V Ježišovom Srdci sa naplnilo Zachariášovo proroctvo zo Starého Zákona: „V ten deň bude otvorený prameň proti hriechu a poškvrne“ (Zach 13, 1).

Žiariace slnko

Raz, keď som bola pred vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou, ukázal sa mi Ježiš, môj drahý Majster, celý ožiarený slávou so svojimi piatimi ranami žiariacimi ako päť sĺnk. Z každej strany jeho svätého tela vychádzali plamene, najviac z jeho úctyhodného boku, ktorý sa podobal žeravému ohnisku. Odhalil ho a ukázal mi svoje milujúce a veľmi prívetivé Srdce, živý prameň tých plameňov.

Prostredníctvom tohto obrazu bola svätá Margita uvedená do tajomstva Ježišovej trpiacej lásky: „Potom mi bolo Božské Srdce ukázané akoby na ohnivom tróne, žiarilo viac ako slnko, bolo priehľadné ako krištáľ a malo úctyhodnú ranu. Bolo obklopené tŕňovou korunou, tá znamenala rany, ktoré mu spôsobovali naše hriechy a vychádzal z neho kríž, ktorý znamenal, že už od prvých okamihov vtelenia, len čo bolo toto Srdce zrodené, bol do neho vložený aj kríž.

Otvorená kniha

Raz sa Ježiš ukázal svätici a povedal jej: „Chcem ťa naučiť čítať v knihe života, kde je obsiahnutá veda lásky.“ „Ježišovo láskyplné Srdce sa mi ukázalo ako veľká kniha, kde som mohla čítať obdivuhodné ponaučenia jeho čistej lásky.“ Odhalil jej svoje Božské Srdce a dal jej čítať tieto slová: „Moja láska kraľuje v utrpení, víťazí v pokore a raduje sa v jednote.“

Priepasť

Jedného dňa žiadal Ježiš svoju dôverníčku, aby pozerala na hlbokú ranu jeho svätého Srdca. Hovoril jej, že ide o „bezodnú priepasť, vyhĺbenú šípom lásky.“ Je to priepasť lásky, milosrdenstva, vernosti, pokoja, potešenia, každého dobra.

Podstatou posolstva svätej Margity je, že: „Na dosiahnutie spásy a svätosti neexistuje kratšia cesta a istejší prostriedok ako zasvätiť sa Ježišovmu Srdcu.“ Ono je a stále zostáva prameňom Božích darov.

Na záver prinášame myšlienky troch pápežov o Ježišovom Srdci:

Pápež Lev XIII. prirovnáva v encyklike Annum Sacrum zjavenia Božského Srdca Ježišovho, ktoré prijala sv. Margita, ku krížu, ktorý sa zjavil cisárovi Konštantínovi ako znamenie víťazstva, čo znamenalo pre Cirkev koniec prenasledovania a nový začiatok. Tak i pre nás môže spoznanie lásky Ježišovho Srdca celkom zmeniť naše životy i okolnosti, v ktorých žijeme.

 „Ježišovo prebodnuté Srdce je prameň, z ktorého máme čerpať, ak chceme mať skúsenosť s jeho láskou.“ (Benedikt XVI.)

„Práve v blízkosti Ježišovho Srdca dostáva človek schopnosť milovať.“ (svätý Ján Pavol II.)

 

s. Margita, OSF, ThLic. PaedDr. Anna Baroková, PhD.

(Zdroj: S. Margherita M. Alacoque: Scritti autobiografici a Scritti spirituali)

Foto: Internet

 

 

 

 

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?