V centre dnešného studeného Veľkého piatku stojí kríž, na ktorom za spásu sveta zomiera Boží Syn. Dnešný Veľký piatok však nie je studený iba kvôli zlému počasiu. Pred zlým počasím sa dá ujsť do teplej izbičky či príjemnej krčmičky. To dobre pochopila aj skupina študentov z Katolíckej univerzity v Ružomberku, s ktorými som v poslednú sobotu navštívil Múzeum bývalého nacistického vyhladzovacieho koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. V sobotu tam vládlo príšerne zlé počasie. Avšak husaciu kožu nám spôsobovalo ani nie tak to zlé chladné počasie, ale úžasný ľudský chlad, ktorý kruto zdrvil státisíce nevinných ľudí. Tento chlad ľudských sŕdc sa dá priam krájať na každom kroku Osvienčima. Pred chladným počasím sa dá ujsť do teplej izbičky či príjemnej krčmičky, no chlad ľudských sŕdc dokáže preniknúť všade a teda aj tam, do teplej izbičky či príjemnej krčmičky a dokáže robiť zlo aj tam.
A tak ak nás v dnešný Veľký piatok roku Pána 2013 preniká chlad nekonečnej zimy, oveľa väčší chlad vystupuje zo zla, ktoré počas dejín dokázal urobiť človek človeku. Husacia koža naskakuje človeku pri pohľade na kríž, pri pohľade na umučeného Božieho Syna a pri myšlienke, čo dokázal človek urobiť Bohu. Dnes na Veľký piatok je nám potrebné prosiť láskavého Boha o odpustenie. V skutočnosti to naše hriechy, chlad našich ľudských sŕdc dohnal Božieho Syna až na kríž. Dnes na Veľký piatok je nám potrebné prosiť láskavého Boha, aby sa chlad vychádzajúci z našich ľudských sŕdc zmenil na teplo, svetlo, dobro.
Každá minca má dve strany, a tak sa na Kristov kríž dívame aj z inej strany. Z Kristovho kríža napriek chladu ľudských sŕdc vychádza teplo Božej lásky. Boh nemusel podstúpiť túto cestu, mal množstvo iných spôsobov, ako zachrániť človeka. No On sa nechal dobrovoľne pribiť na kríž, dobrovoľne podstúpil obetu, aby svojou smrťou nielen vyvážil, ale prevážil zlo, aby svojou dobrovoľnou obetou prevážil egoizmus ľudských sŕdc. Z jeho sebadarovania na kríži tak vystupuje teplo, ktoré roztápa všetky ľady ľudských sŕdc. V dnešný uzimený Veľký piatok nás tak Boží Syn pozýva, aby sme aj my ľudský chlad, ktorý dennodenne zakusujeme na každom kroku svojho života prevážili teplom, ktoré vychádza z nášho dobrovoľného sebaobetovania. Naozaj dennodenne zakusujeme tento chlad v rodinách, v práci, v škole, v politike. Neraz tento chlad zakusujeme aj v Cirkvi, kde by sme sa mali cítiť príjemne. A tak tento chlad, tento egoizmus ľudských sŕdc sa nedá odstrániť ničím iným, iba darovaním seba, nezištným obetovaním seba a modlitbou.
V dnešný studený Veľký piatok je v centre nášho života kríž, z ktorého vychádza prúd tepla Božej lásky. O tomto kríži pred rokmi napísal Romano Guardini: „Kríž je znamením vykúpenia. Na kríži vykúpil Pán všetkých ľudí. Krížom posväcuje človeka úplne až do posledného vlákna jeho bytia. Preto ho robíme pred modlitbou, aby nás usporiadal a uzobral, aby sústredil naše myšlienky a srdce i vôľu k Bohu. Po modlitbe, aby v nás zostalo, čo nám Boh daroval. V pokušení, aby nás posilnil. V nebezpečenstve, aby nás chránil. Pri žehnaní, aby naša duša prijala v sebe plnosť Božieho života a aby v nej bolo všetko zúrodnené a posvätené.“ A aby z ľudského srdca vychádzalo teplo, ktoré rozpúšťa všetky ľady zla.
Jozef Žvanda