Ježiš povedal farizejom: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 18, 12-20)
Pápež František vo svojej úvodnej encyklike Lumen Fidei – O svetle viery hneď v úvode píše: „V pohanskom svete, prahnúcom po svetle, sa rozvinul kult boha Slnka, Sol invictus, ktorého vzývali pri jeho východe. Aj keď slnko vychádzalo každý deň znova, bolo zrejmé, že nie je schopné prežiariť svojím jasom celú existenciu človeka. Slnko totiž neosvecuje všetko, čo skutočne jestvuje. Jeho lúče nie sú schopné preniknúť až do tieňov smrti, tam, kde sa ľudské oko zatvára pred jeho svetlom. ,Nikdy nebolo vidieť niekoho, čo by bol ochotný za vieru v slnko zomrieť,´ tvrdí svätý Justín Mučeník. Vo vedomí veľkých horizontov, ktoré viera otvára, kresťania volali Krista pravým slnkom, ,ktorého lúče dávajú život´… Kto verí, vidí; vidí svetlom, ktoré osvecuje celú životnú cestu, pretože k nám prichádza od vzkrieseného Krista, rannej hviezdy, ktorá nikdy nezapadá.“
„Ja som svetlo sveta.“ Áno, Kristovo svetlo, sám Kristus, vnáša skutočné svetlo do nášho života. Osvetľuje náš život, ukazuje nám na zmysel nášho života. Ukazuje nám na Boha, ktorý je Otcom, je Láskou, je milosrdenstvom, ktorý nás hľadá a očakáva, ktorý po nás nemierne túži. Ukazuje nám na náš život. Vo svetle Boha objavujeme svoju hodnotu a hodnotu každého človeka, hodnotu ženy a hodnotu muža. V Kristovom svetle spoznávame, že sme Božie milované deti, na druhej strane, že sme aj hriešnici, že nikto z nás nie je bez hriechu, že potrebujeme Božie odpustenie a milosrdenstvo. V Kristovom svetle si uvedomujeme potrebu úcty voči Bohu, potrebu úcty voči človeku, potrebu úcty muža voči žene, potrebu úcty ženy voči mužovi, potrebu úcty rodičov voči deťom, potrebu úcty detí voči rodičom, potrebu úcty voči starým ľuďom, potrebu úcty voči chorým a slabým, potrebu úcty človeka voči všetkému stvorenstvu a nakoniec potrebu úcty človeka voči sebe samému.
Svetlo slnka je dôležité v našom živote, ale nestačí. Lebo darmo ono bude svietiť, ak my ho nevpustíme dnu, ak zatvoríme žalúzie našich sŕdc. Darmo sa bude namáhať, my budeme v tme. No svetlo Kristovo má celkom inú silu, lanami lásky preniká akékoľvek múry, bariéry a prekážky nášho srdca, aby sa dostalo k človeku, aby osvetlilo jeho život a aby človek spoznal Boha a nakoniec, aby spoznal samého seba a zmysel ľudského života.
Prosíme Ťa, Kriste, ktorý Svetlo sveta, prenikaj tmy nášho života a priveď nás do ozajstného svetla.
Text a foto: Jozef Žvanda