Keď je dnes Ježiš obvinený, že pri svojich obdivuhodných skutkoch spolupracuje s belzebulom – diablom, na svoju obhajobu používa jednoduchý príklad zo života. „Nemôže obstáť kráľovstvo, ktoré je vnútorné rozdelené,“ hovorí Ježiš (Lk 11, 14-23).
„Nemôže obstáť kráľovstvo, ktoré je vnútorné rozdelené.“ Ako táto veta dnes platí o našej krajine pod Tatrami. Dlhotrvajúca korupcia a škandály na mnohých miestach politického, kultúrneho, spoločenského a žiaľ niekedy aj duchovného života rozdelili srdce našej domoviny. Sledujeme dnes napätú situáciu u nás doma a na zajtra sa pripravujú po celej krajine pochody za slušné Slovensko. Čo robiť, aby tie pochody a celé toto naše úsilie malo svoj zmysel? Stačia iba kozmetické úpravy napr. v podobe predčasných parlamentných volieb? Nie je tu potrebné ísť hlbšie a pýtať sa, ako je to možné, že sa toto všetko deje v našej krajine. Ako je to možné, že sme tak ľahko podplatiteľní? Ako je to možné, že sme dovolili vnútorný rozkol našich sŕdc?
Nuž ako dosiahnuť, aby život na Slovensku bol slušný, naozaj slušný?
Dnes je Medzinárodný deň žien, deň, ktorý, žiaľ v čase totality bol veľmi pošliapaný a zneužitý, keď namiesto oslavy života ženy to boli alkoholické párty, zábavy a „orgie“. Právom sa vtedy tomuto dňu dával ironický názov: Žalostný deň mužov. Dnes napriek tejto škvrne tento Medzinárodný deň žien slávime a tomuto dňu sa usilujeme dať hlbší význam. Čo to znamená pre nás?
Medzinárodný deň žien znamená pre nás mužov budovať vo svojom srdci úctu ku každej žene, ale zároveň budovať aj úctu ku každému človeku žijúcemu na tejto zemi. Každý človek bol stvorený Bohom, je Bohom milovaný, má nesmrteľnú dušu a je pozvaný pre večný život. Človek bol stvorený ako muž a žena, majú rovnakú dôstojnosť, obaja rovnako túžia po láske, pravde a spravodlivosti. A aj keď sa obaja navzájom od seba aj odlišujú, predsa sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú krásu života. Muž má mať úctu k žene a žena k mužovi. Muž má mať úctu k žene a má ju chrániť, lebo ona, pretože je fyzický slabšia ako on, je odkázaná na jeho pomoc a ochranu. Naopak on je odkázaný na jej srdce, lebo ona je duševne silnejšia ako on, ona zjemňuje jeho srdce, ona je jeho srdcom. Muž má mať úctu k žene, ku každej žene, lebo každá žena má byť matkou, či už fyzickou alebo duchovnou. Muž má mať úctu k žene, lebo Boh si vybral ženu za svoju matku. Muž má mať úctu aj k sebe samému, má objaviť svoju veľkosť a vznešenosť, ale aj zraniteľnosť. Rovnako aj žena má mať úctu k sebe samej, má objaviť svoju krásu, veľkosť a vznešenosť, ale aj svoju zraniteľnosť. Je krásne, že muž je mužom a žena ženou. A ako ich spolu zjednotiť, aby sa ich dom nerozpadol?
Slovkom a prostriedkom tohto zjednotenia je slovo úcta. Mať úctu. Mať úctu k Bohu, mať úctu k sebe samému, mať úctu k druhým.
A toto je možno riešenie aj pre naše doráňané rozbité slovenské srdce, slovo úcta. Lebo úcta k Bohu, k sebe samému a k druhému nedovolí klamať, podvádzať a zavádzať Boha, seba, bližného, ženu, muža či jednoduché dieťa. Úcta jednoducho nepustí. Lebo úcta spája.
Jozef Žvanda
Foto: Intenet