Skip to content Skip to footer

Slovo z Kaplnky. Ani netušíme, akí sme šťastní… Utorok, 04.12.2018

Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“ (Lk 10, 21-24)

Už viac ako dvadsať deväť rokov žijeme v slobode. Môžeme slobodne cestovať, slobodne sa vzdelávať, slobodne sa rozhodnúť, kde budeme bývať. Môžeme sa slobodne rozhodnúť pre svoje budúce povolanie. Môžeme slobodne povedať to, čo si myslíme, to, čo cítime v srdci, čo nás teší, aj čo nás trápi. Môžeme slobodne vyznávať svoju vieru. Môžeme slobodne vo viere vychovávať svoje deti a vštepovať im hodnoty podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Sme slobodní a žijeme v slobode. Chápeme, o aký dar tu ide? Chápeme, že tento dar nie je automatický? Chápeme, o čo tu ide?

„Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy“, vraví Ježiš svojim poslucháčom. Blahoslavené, šťastné sú tie oči. “Veď mnohí proroci a králi chceli vidieť to, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“ Tí, ktorí ho počúvali, tí, ktorí na neho hľadeli, ani netušili, že v priamom prenose, tu priamo pred nimi stojí Boh, že hľadia na Boha, že počúvajú Boha. Koľkí predkovia po tom túžili a čo všetko by boli za to dali, čo všetko by boli dali za to, aby hľadeli Bohu z tváre do tváre, hoc len jednu sekundu.

„Blahoslavené oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy.“ Koľkí naši predkovia túžili po slobode, po ozajstnej slobode. Koľkí pre túto slobodu neváhali obetovať svoj život. Koľkí neváhali obetovať svoj život, len aby raz, aby raz po rokoch ich potomkovia, vnuci, či pravnuci, či pra-pra-pravnuci, mohli vidieť to, po čom oni túžili, čo túžili vidieť. Koľkí naši predkovia…

Blahoslavené oči, blahoslavené, šťastné sú naše oči… Kiež by raz aj naši potomkovia, naši vnuci, pravnuci, pra-pra-pravnuci a ďalší a ďalší, kiežby aj oni videli to, čo vidíme my. Kiežby aj oni raz mohli byť naozaj slobodní. Kiežby aj oni raz boli slobodní aj vďaka nám a nami správne prežívanej slobode. Čo s tým urobiť?

Počúvajme slová apoštola Pavla: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!“ (Gal 5, 12-13).

Len nedávajme slobodu za príležitosť hriechu! My sme povolaní pre slobodu!

Jozef Žvanda

Foto: Internet