“A vy ma za koho pokladáte?”, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: “Za Božieho Mesiáša.”(Lk 9, 18-22)
Uvedomil si Peter vôbec, čo povedal o Ježišovi? Ak by tieto slová vyriekol na verejnosti, ukameňovali by ho. A rozumel týmto slovám? Rozumel vôbec, čo tento výrok znamená pre neho samotného a pre jeho ďalších jedenástich kolegov apoštolov?
Vysloviť: „Ty si Boží Mesiáš!“, totiž znamená byť dôveryhodným, teda žiť v súlade s princípmi, ktoré žil Ježiš, Boží Mesiáš. Naozaj, nestačí pôsobiť zdaním dobrého, čestného a slušného človeka, je potrebné ním skutočne byť. A dobrý a čestný je ten, kto nezakrýva sám sebou Božie svetlo, nevynáša seba, ale naopak necháva skrze sebe presvitať Boha. Iba ten, kto v srdci uchováva posvätnú „bázeň Božiu“, má dôveru i v človeka a dokáže venovať svoj život vytvoreniu spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta. Dnes sú potrební ľudia „veriaci“ a vierohodní“, pripravení rozšíriť do každej oblasti spoločnosti tie kresťanské zásady a ideály, ktorými sa inšpiruje ich konanie. To je svätosť, univerzálne povolanie všetkých pokrstených, ktorá ich vedie, aby plnili svoje povinnosti verne a s odvahou, aby nehľadeli na vlastný sebecký záujem, ale na spoločné dobro, a hľadali v každej chvíli Božiu vôľu.
To je aj poučenie zo života svätého Václava, ktorý mal odvahu dať prednosť nebeskému kráľovstvu pred kúzlom pozemskej moci. Ako Pánov poslušný učeník, mladé knieža Václav zostal verný učeniu evanjelia, ktoré mu vštepila jeho svätá babička, mučenica Ľudmila. Preto ešte predtým, než sa pustil do budovania pokojného súžitia vo svojej vlasti a so susednými krajinami, postaral sa, aby upevnil kresťanskú vieru. Preto povolával kňazov a staval kostoly. V prvej staroslovanskej „legende“ čítame, že „pri Bohoslužbách miništroval“ a že „všetkým chudobným preukazoval dobrodenia. Všetkých ľudí, chudobných aj bohatých miloval“.
Václav zomrel ako mučeník pre Krista. Je zaujímavé si všimnúť, že jeho brat Boleslav sa síce bratrovraždou zmocnil pražského kniežacieho stolca, avšak koruna, ktorú si potom vkladali na hlavu jeho nástupcovia, neniesla Boleslavovo meno. Nesie naopak meno svätého Václava, na svedectvo, že „trón kráľa, ktorý súdi chudobných spravodlivo, bude stá naveky“. To možno hodnotiť ako zázračný zásah Boha, ktorý neopúšťa svojich verných a krv mučeníka nevolá po nenávisti a pomste, ale po odpustení a pokoji.
Jozef Žvanda
Foto: Internet
Zdroj: https://w2.vatican.va/content/benedict-xvi/cs/homilies/2009/documents/hf_ben-xvi_hom_20090928_san-venceslao.html