13.mája 1917 sa v Portugalsku, vo Fatime v údolí Cova da Iria, zjavuje Panna Mária trom malým pastierikom. Potom ich vyzýva, aby na toto miesto prichádzali vždy trinásteho v nasledujúcich mesiacoch. Týmto zjaveniam predchádzali v nedávnej dobe tri zjavenia anjela.
13.júla 1917 v odovzdáva Panna Mária deťom tri tajomstvá Prvé dve tajomstvá, ktoré zverila Panna Mária deťom, boli zverejnené zakrátko. Tretie tajomstvo bolo zverejnené až 13. mája 2000. Deti v priebehu hrozného okamihu zakúsili videnie pekla. Videli pád duší biednych hriešnikov. Kľúčovým výrazom prvej a druhej časti „tajomstva“, je spasiť duše prostredníctvom Máriinho nepoškvrneného srdca. Máriine prečisté srdce má väčšiu moc, ako je moc Zlého, preto sa veriaci ľudia majú k nej upierať a sami majú svoje srdcia pripodobniť srdcu Panny Márie. Kľúčovým výrazom tretej časti „tajomstva“, je trojnásobné zvolanie: „Pokánie! Pokánie! Pokánie!“ V tomto trojnásobnom zvolaní zaznieva naliehavosť pokánia – obrátenia – viery.
Sr. Lucia píše: „…videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá, mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!“
A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ,niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú’ biskupa oblečeného do bieleho ,mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec’. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi a takým istým spôsobom zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavenia. Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú krhlu a do nej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.“
Ako chápať tieto obrazy?
Anjel s horiacim mečom nehovorí iba o čírej fantázii. Sám človek vyhotovil svojimi objavmi ohnivý meč, ktorým sa sám môže zničiť. Videnie ďalej poukazuje na moc, ktorá odporuje ničiacej sile – jas Božej Matky. Celé toto videnie sa v skutočnosti deje len preto, aby ľudskú slobodu zameralo správnym smerom, a tak dať do pohybu sily zmeny na dobro. Videnie hovorí skôr o nebezpečenstve a o ceste, ako sa pred nimi zachrániť.
Strmý vrch, veľké, napoly zbúrané mesto a nakoniec kríž z neotesaných kameňov – mesto môže byť miestom spolužitia a pokroku, ale aj miestom nebezpečenstva a hrozby. Kríž na vrchu sa vyníma ako znak biedy dejín a ako prísľub pre dejiny.
Potom sa tu objavujú ľudia: biskup odetý v bielom ide na čele veľkého zástupu pomedzi ľudské mŕtvoly, je to via crucis. V tomto videní možno rozpoznať XX. storočie, ako storočie mučeníkov, utrpenia a prenasledovania Cirkvi, storočie dvoch svetových vojen…
Videnie z tretej časti „tajomstva“, ktoré je spočiatku také stiesňujúce, sa končí obrazom nádeje: žiadne utrpenie nie je márne a práve trpiaca Cirkev mučeníkov sa stane znamením ukazujúcim človekovi, aby hľadal Boha. Tretia časť „fatimského“ tajomstva nepriniesla šokujúce apokalyptické výjavy, ale ide tu o povzbudenie na modlitbu ako na cestu k spáse duší a vtom istom zmysle výzva na pokánie a obrátenie.
Vo svete vidíme, že Zlý má v tomto svete moc. Moc má však aj naša sloboda, lebo naša sloboda sa neustále necháva odvádzať od Boha. Ale odkedy má sám Boh ľudské srdce a tak obrátil ľudskú slobodu smerom k dobru, smerom k Bohu, teda sloboda rozhodnúť sa pre zlo už nemá posledné slovo. Odvtedy platia slová Písma: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ Fatimské posolstvo nás pozýva dôverovať tomuto prísľubu.
Jozef Žvanda
Foto: Internet