Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.”
V Zjavení svätého apoštola Jána sa nám dnes ponúka istý obraz. Apoštol Ján zjedol knihu, ktorú mu podával anjel. Keď to urobil, kniha mu bola v ústach sladká ako med, ale žalúdok sa mu naplnil horkosťou. Ako to chápať?
Tou knihou je Kniha života, Božie slovo, ktoré je svetlom pre naše nohy a pochodňou pre naše chodníky. Božie slovo obrazne v našich ústach spôsobuje sladkosť, rozjímanie nad Božím slovom vnáša do nášho života radosť, svetlo, oporu, nádej. Vo svetle Božieho slova vidíme udalosti nášho života, vidíme ľudí a veci vôkol nás v inom svetle. Božie slovo, ako to raz povedal emeritný pápež Benedikt XVI. nás pozýva, aby sme neboli ani optimistami, ani pesimistami, ale realistami, aby sme žili realitu evanjelia. A čo je tou realitou evanjelia? Nádej, kresťanská nádej. Preto my kresťania máme byť ľuďmi kresťanskej nádeje. Čítanie Božieho slova, a rozjímanie nad ním nám spôsobuje sladkosť v ústach a v srdci. Katechizmus Katolíckej cirkvi v tejto súvislosti v bode 2654 uvádza skúsenosť jedného starodávneho autora, ktorý povedal: „Hľadajte čítaním a nájdete rozjímaním. Klopte modlitbou a otvorí sa vám kontempláciou.“ Čo však znamená tá horkosť v žalúdku?
Znamená to náročnosť Božieho slova. Aké je Božie slovo náročné… Ono nepodlieza laťku, nechce sa nám páčiť za každú cenu, za cenu ústupkov. Božie slovo vykresľuje človeka v jeho realite, ukazuje človeka ako Božie dieťa, ale na druhej strane ako hriešnika. Božie slovo nezľahčuje životné situácie, nehovorí: „To je v pohode, to nerieš.“ Božie slovo ani nedáva zázračné odpovede, ktoré by našu situáciu vyriešili tu a teraz. Božie slovo ponúka náročné odpovede, ktorým nie vždy rozumieme, nie vždy mu dôverujeme, nie sme vždy verní a vytrvalí. Preto tá horkosť v žalúdku, v našich žalúdkoch.
Aj preto musí Ján znova a znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch. Aj preto sa musíme znova a znova vracať k Božiemu slovu, či už doma v kútiku svojej izby, alebo v spoločenstve, alebo počas slávenia liturgie svätej omše. Pre túto horkosť je potrebné spájať čítanie Božieho slova so slávením Eucharistie. Eucharistia nám pomáha niesť ťarchu Božieho slova, lebo Eucharistia, to je živý Boh, Ježiš Kristus. On nás nadnáša po náročných cestách Božieho slova. A keď je dnes v evanjeliu aj reč o chráme (Lk 19, 45-48), sami vidíme, aké je dôležité prísť sem do chrámu, do kaplnky a spájať Božie slovo s Eucharistiou, aby sme zvládli horkosť a náročnosť Božieho slova, aby sa nám potom Božie slovo v našich ústach zmenilo v sladkosť medu.
Jozef Žvanda
Foto: Internet