Vo štvrtok večer 26. apríla 2012 začala už tradične o 19.30 v priestoroch Foajé PF KU ľudová party, výstižne nazvaná „Sedliacka veselica“, pod záštitou nášho UPaC Jána Vojtaššáka. Študenti Katolíckej univerzity, vystrojení v krojoch väčšiny regiónov malebného Slovenska, odovzdali pred vchodom do Foajé svoje vstupenky (všetky boli zlosovateľné), spolu s našimi otcami kaplánmi zažili príjemný večer, nabitý tancom, spevom, súťažami a predovšetkým vynikajúcou náladou.
Tohtoročnú Sedliacku veselicu poctili svojou návštevou aj manželia z USA (nežnejšia polovička pochádza až z Filipín, jej manžel má korene na Slovensku, presnejšie na Orave). Obaja boli z akcie nadšení, pričom pobesedovali nielen so študentmi a otcami kaplánmi, ale živo sa zaujímali o našu univerzitu, Slovensko, život tunajších ľudí a kultúru. Veselicu otvoril o. Jozef Žvanda spolu s dekanom PF KU Doc. Tomášom Jablonským. Moderátorom podujatia bol študent žurnalistiky Rasťo Kuba.
Po úvodnej spoločnej modlitbe akcia začala Šarišskou polkou, potom sa postupne predviedli všetci študenti, oblečení v ľudových krojoch. Okrem tanca bolo dosť i do žalúdka – podávali sa koláče, pagáčiky a nechýbala ani tradičná kapustnica. Aby si veseliaci sa od tanca trochu vydýchli, bola vyhlásená súťaž v pílení dreva, ktorú na radosť a pobavenie prítomných vyhral náš o. Róbert Slotka (v Liptovských Sliačoch teda majú naslovovzatých odborníkov :-) ). Súťažilo sa i v jedení parenicových korbáčikov, táto súťaž však nemala víťaza, lebo korbáčiky išli na dračku – a v produkcii trefných komentárov.
O polnoci sa losovala tombola, kde boli odmenené desiatky prítomných. Každý vylosovaný musel žrebovať ďalšieho šťastlivca, veru nie zbytočne, odmeny boli skutočne originálne – od kozmetických, vitamínových balíčkov, až po potravinové odmeny, v podobe cestovín a cibule, sladkostí, pomôcok na úpravu účesu a praktických potrieb do domácnosti či čistiacich prostriedkov. Po polnoci sa nálada vystupňovala – ľudové piesne nahradili piesne pop music, z domácej i zahraničnej produkcie, ktoré zabávajúcim sa servíroval „dídžej,“ študent informatiky Robo Brišák. Tanec a zábava pokračovali až do pol štvrtej ráno, keď sme akciu zakončili príznačnou skladbou „Inženýrská“ (to aby sme nezabudli, že z univerzity sa vo väčšine prípadov odchádza s diplomom) a krátkou modlitbou. Rozchádzali sme sa síce unavení, ale šťastní. A hlavne vďační Bohu za dar života, mladosti i možnosti tráviť študentské obdobie v priateľskej a nefalšovanej atmosfére.
HELENA PALAŤKOVÁ
[nggallery id=34]