Skip to content Skip to footer

Prvá Adventná nedeľa, 29.11.2020, O bdení a úžasnej hybnej sile

Na púti po Svätojakubskej ceste do Santiago de Compostella v severnom Španielsku, kde je možné stretnúť tisícky pútnikov z celého sveta, musí byť pútnik veľmi pozorný. Aby sa po niekoľkotýždňovom náročnom putovaní napokon dostal do cieľa k hrobu sv. Apoštola Jakuba, musí si všímať žlté šípky, ktoré ukazujú správny smer. Počas páľavy dňa, či v daždi a za sychravého počasia sa môže ľahko stáť, že unavený pútnik orientačnú značku stratí z očí a ľahko zablúdi. Potom neostáva nič, len sa vrátiť na začiatok k miestu, od ktorého sa nesprávne odklonil. Len tak má nádej, že sa napokon do cieľa, na Vrch radosti – Monte de Gozo v Santiago de Compostella, dostane. Aký to má súvis s nami a s tým, že dnes vstupujeme do nového Liturgického roka, že sme na jeho začiatku?

Celý nastávajúci Liturgický rok sa budeme nanovo ponárať to tajomstva dejín spásy. Postupne sa budeme vracať k ich najdôležitejším udalostiam. Avšak to nebude iba akési pripomínanie si histórie ako na dejepise. Božia milosť je tak zázračná, že ona nám tieto udalosti bude priam sprítomňovať a my budeme jej priamymi protagonistami. Keď na Vianoce budeme sledovať kroky betlehemských pastierov k chudobnej maštaľke, kde sa narodí Boží Syn, Spasiteľ sveta, v tej chvíli spolu s nimi tam budeme kráčať aj my, aby sme Božie dieťa na tomto svete privítali, aby sme sa mu poklonili a aby sme uverili, že toto nevinné dieťa je Boží Syn. Keď to tak urobíme, Pán sa nás v tej chvíli svojou milosťou dotkne a posilní naše kroky.

Dnes, v Prvú adventnú nedeľu sa započúvajme do Božieho slova a všimnime si tri vety v nej. Z evanjelia podľa Marka nech v našich ušiach rezonuje Ježišova výzva: „Bdejte!“ Z druhého čítania z Prvého listu sv. Apoštola Pavla Korinťanom nech nám zaznejú slová: „Bratia, milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista!“ A napokon z prvého čítania z Knihy proroka Izaiáša nech nám zarezonujú slová: „Ty, Pane, si náš Otec, náš vykupiteľ. Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest?“ Ako si toto všetko dať dohromady pre nás?

Ježišova výzva bdejte nás pozýva k ostražitosti a opatrnosti na cestách nášho života, aby sme nezblúdili. Ježiš vraví: „Bdejte, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno.“ V českom vysielaní Rádia Vatikán som v piatok počúval slová českého Jezuitu, profesora Pavla Ambróza, ktorý vysvetľoval, že najdôležitejšie udalosti v živote Pána Ježiša sa udiali večer alebo v noci, za spevu kohúta, či nadránom. A mnohí, zvlášť dvanásti apoštoli unavení nocou, zaspali a ani netušili, čo sa deje v živote ich Učiteľa a Pána. V Getsemanskej záhrade v noci Ježiš prežíva vnútornú agóniu a oni nedokážu s ním bdieť, spia. A skôr než kohút zaspieva, Šimon Peter ho tri razy zaprie. A tak, ako v Ježišovom živote, podobne je to aj u nás. Koľkokrát sme aj my vo svojom živote zažili večer a noc a tmu, keď sme prežívali ťažké chvíle, ktoré nás presahovali? Koľkokrát to boli kľúčové chvíle pre naše životné smerovanie? A možno práve vtedy sme na dlhé týždne, mesiace a roky vykročili zo správnej cesty. Začiatok nového liturgického roka a zároveň Ježišova výzva možno nás dnes majú priviesť k uvažovaniu či sa niečo takéto v našom živote neudialo, niečo, čo nás odklonilo od Boha a teraz je čas návratu na začiatok k spomínanej chvíli, aby sme sa vrátili, hoc aj po rokoch na správnu cestu. Boh je náš Otec, ktorý nám dovolil zísť zo správnej cesty, no nikdy nás ani na tých zlých cestách neopustil, stále nad nami bdel a bdie, aby nás lanami lásky vrátil späť. Bdieť teda znamená premýšľať, či som na správnej ceste a ak tomu tak nie je, nuž čím skôr sa tam vrátiť, a potom byť opatrný a rozvážny, aby sme sa opäť nenechali zlákať pochybnými cestičkami. A aké je to dnes ľahké… Apoštol Pavol nám dnes s úvodným pozdravom praje milosť a pokoj od Boha a zároveň poukazuje na najdôležitejšiu hybnú silu v celej histórii spásy, a tou je Božia milosť, ktorá aj keď na prvý pohľad nie vždy viditeľná, predsa sa v každom čase dotýka ľudských sŕdc, srdca každého človeka a premieňa ho. Božia milosť vrátila na správnu cestu už nejedného človeka. Môže vrátiť aj nás, nás a naše deti. Nuž ako to na záver uzavrieť?

Rok čo rok o tomto čase vstupujeme do nového Liturgického roka, na jeho začiatok, aby sme boli bdelí, aby sme po cestách nášho života, tak ako pútnici na Svätojakubskej ceste, došli vďaka Božej milosti, do zdarného cieľa a ním je večný Boží Pokoj. Amen

Text a foto: Jozef Žvanda