Skip to content Skip to footer

Príspevok študentky Pauly Beinsteinovej na tému – Výzva pre Európu: obnova jednoty a lásky

25.novembra 2014 navštívil pápež František Európsky parlament v Štrasburgu. Ako správny pastier adresoval europoslancom príhovor plný hlbokých právd, pred ktorými mnohí utekajú. Nemožno sa nečinne prizerať na udalosti, ktorými dnes žije celý svet. Pápež vyzval prítomných, ale aj celú verejnosť navrátiť sa k hodnotám, na ktorých Európska únia vznikala.

 

Svätý otec František si získal sympatie celého sveta od okamihu svojho zvolenia za nového pápeža. Spôsob jeho života, v ktorom prevláda pokora, chudoba a z ktorého vyžaruje láska, oslovuje všetkých, a to nielen kresťanov. Jeho verejným vystúpením v Európskom parlamente v novembri 2014 dokázal, že ako pravý Kristov nástupca chce ľudstvo učiť láske, vzájomnej tolerancii a usmerňovať jeho kroky s cieľom vyvarovať sa chýb. Svätý otec František svojou aktívnou evanjelizačnou činnosťou dokazuje, že jeho tvrdenia nie sú iba teóriou. Všetky svoje slová premieta do konkrétnych skutkov, skutkov lásky.


Človek je obraz Boží. Zaslúži si dôstojnosť

Pápež adresoval europoslancom príhovor plný hlbokých právd, ktoré sú v dnešnej dobe spochybňované a za ktoré treba bojovať. Vyzdvihoval človeka ako osobu hodnú všetkej ochrany, či už z právneho alebo morálneho hľadiska. S jeho apelom mať vždy na zreteli ľudskú dôstojnosť možno len súhlasiť. Pápež sa nezaoberá teoretizovaním, ide priamo do hĺbky. Poukazoval na konkrétne problémy, ktoré sužujú tak Európu, ako aj zvyšok sveta.  František vyslovuje myšlienku: „Podporovať dôstojnosť osoby znamená uznať, že má neodňateľné práva, ktorých nemôže byť zbavená niekoho ľubovôľou a o to menej v prospech ekonomických záujmov.“ Človek je hoden ochrany od okamihu počatia. Duša je nesmrteľná a je „prítomná“ ešte skôr, než sa vôbec dieťa počne. Aj v Písme sa píše: „Poznal som ťa skôr, než si bol počatý“ (Jeremiáš 1,4-5) . Problém potratov a eutanázie je dnes témou číslo 1. Dejiny si nepamätajú toľko zbytočne vyhasnutých životov, koľko sa ich stráca dnes. Značnou mierou sa na tom podieľa technika. Svet zdokonaľuje techniku a tá sa postupne stáva nástrojom moci. Na prvom mieste stojí technika a až po nej prichádza človek. Osoba je často vo vnímaní ľudí podceňovaná, akoby si svet neuvedomoval jej podstatu, živú podstatu, zakotvenú v Kristovi od večnosti. Ľudská dôstojnosť je jednou z hodnôt, ktorá si nanajvýš zaslúži ochranu, rešpekt a úctu. Človek je stvorený na obraz Boží, z celého stvorenia jedine človek je schopný milovať a poznávať. Dnes máme k dispozícii neskutočné množstvo prostriedkov, ktoré nám vedia pomôcť predovšetkým v lekárskej oblasti. Bez niektorých by sa nemohli robiť náročné operácie, ľudia by zomierali aj na ľahké choroby. Technické vymoženosti ľuďom dokážu „uľahčiť“ život. Často však takým spôsobom, že pri ňom vyhasne iný život. Ak sa človek pozerá na úmyselný potrat alebo eutanáziu ako ukončenie trápenia, jeho pohľad nie je správny. Každý jeden život je dar a iba Stvoriteľ má právo vziať si ho späť. Nikto nie je natoľko „vyšší“ nad druhého, že by mohol rozhodovať o tom, kedy sa pozemská púť pre iného skončila.


Egoizmus, nepriateľ lásky

Svätý otec hovorí o živote ako o dare a v tejto súvislosti poukazuje na  tendenciu ľudstva presadzovať individualistické názory a postoje. Zdá sa, že problém spočíva v egoizme. Ľudia vidia iba seba a svoje priority. Majú svoju vlastnú cestu životom a o inú sa nestarajú. Zaujímajú sa iba o to, ako si cestu uľahčiť a vylepšiť. A tak svoju cestu smerujú ku kariére, sláve, bohatstvu. Keď na ňu priberú ďalších členov, rodinu, rozšíria síce cestu o jeden pruh, ale nezmenia jej smerovanie. Celú túto svoju malú rodinnú komunitu obaľujú egoizmom a žijú ustráchaní, aby ju nič neohrozilo. Pritom si neuvedomujú, že najväčším ohrozením je pre ňu práve tá separácia, práve ten egoizmus.

V snahe starať sa o svoje „ja“ si ľudia nárokujú práva, avšak bez povinností. O potrate sa dnes hovorí ako o práve ženy rozhodovať nad svojim telom. Právo rozhodovať nad druhým životom tak ľudia „kradnú“ z rúk Boha, ktorý jediný má túto moc. Dnešným problémom je, že človek miluje seba a spoznáva a vyhľadáva spôsoby, často zvrátené, ako sa milovať ešte viac. Toto rozdeľuje ľudí. Izolovanosť narúša jednotu a medziľudské vzťahy. Pápež poukazuje na problém Európskej únie, ktorá sa rodila ako spoločenstvo jednoty, avšak súčasnosť vykazuje opak. Vo svete cítiť silnú separáciu a individualizmus. Človek žije iba pre seba a pre svoje záujmy. Je však veľmi dôležité záujmy jednotlivcov prispôsobiť spoločnosti v záujme spoločného dobra. Pretože, slovami Svätého otca, „ak právo kohokoľvek nie je harmonicky zamerané na väčšie dobro, nakoniec sa chápe bez obmedzení a tak sa stáva zdrojom konfliktov a násilia“. Médiá denne prinášajú informácie o nepokojoch vo svete a u nás, v Európe. Nedávne útoky v Paríži sú ďalším z radu problémov dnešnej spoločnosti, ktorá sa vzďaľuje od idey lásky a vzájomnej tolerancie. Pápež preto hovorí o potrebe spojiť sa v jednote, pretože len tak sa dajú zvládať ťažkosti, s ktorými sa Európa pasuje. Aj všetky obavy môžu slúžiť na posilnenie jednoty. František preto apeluje na europoslancov, aby ako zákonodarcovia neprestajne bojovali za posilnenie jednoty členských štátov únie.

Európska únia sa rodila ako jednotné spoločenstvo národov. Prečo sme teda takí osamelí?

Otázku jednoty pápež premostil s problémom samoty. Osamelosť človeka dnes nie je ničím výnimočným. Svätý otec sa pýta: Prečo je osamelosť takým častým fenoménom, keď Európa by mala byť jednotná? Starí ľudia žijú sami, no netýka sa to iba ich. Človek sa dnes cíti sám aj v kruhu najbližších, rodiny. Ľudia sa vzájomne odcudzujú, partneri sa rozchádzajú, manželia sa rozvádzajú. Svoj podiel na tom má aj karierizmus. V snahe zabezpečiť sa sa človek zameriava predovšetkým na to, aby mal dobrú prácu, dostatok peňazí, miesto na bývanie. Môže za to aj neistota, s ktorou ľudia hľadia do budúcnosti a ktorá je čoraz viac citeľná. Dnes si ľudia zakladajú rodinu vo vyššom veku, ako tomu bolo v minulosti. Vstupujú do manželstva omnoho neskôr, ak sa pre túto sviatosť vôbec rozhodnú. Často totiž ľudia žijú vedľa seba „iba tak“, zdieľajú spoločnú domácnosť a tvrdia, že „manželstvo je iba papier“. Spolužitie muža a ženy nemôže byť požehnané, keď nie je posvätené a „zviazané“ Bohom. Dnešná doba však neplodí iba nemanželské deti a čoraz viac opustených detí, ktoré sa v dôsledku rozchodu rodičov – nie manželov dostávajú do detských domov. Problémom dnešnej doby je tiež nárast počtu homosexuálnych zväzkov a takéto manželstvá jednotlivé krajiny postupne legalizujú aj v rámci Európskej únie. Čoraz viac môžeme cítiť tlak a naliehavosť brániť tradičnú rodinu tvorenú mužom, ženou a dieťaťom, pričom všade narážame na odpor. Kto dnes hovorí o rodine ako o spolužitiu muža, ženy a detí je považovaný za šíriteľa diskriminácie. Narušila sa pôvodná jednota sveta. Akoby dnes ľudia tvorili dva tábory, jeden za a druhý proti rodine. Referendum, ktoré Slovákov čaká 7. februára 2015, iba dokazuje, ako ďaleko už ľudstvo zašlo. Musíme zbierať podpisy a organizovať kampane, aby sme chránili hodnoty, ktoré by pre nás mali byť normálne a prirodzené. Pod heslom demokracie a slobody si ľudia nárokujú práva, ktoré im neprináležia. Rozhodujú nad otázkou života, prevracajú lásku a ostatné morálne hodnoty, upravujú si pravidlá podľa seba. Ľudstvo, žiaľ, nehľadí na vzor rodiny, ktorý je prítomný v obraze Svätej rodiny. Vzďaľujú sa od jej príkladu.
Svätý otec vyzýva: Dajme ľuďom prácu

Z príhovoru Svätého otca Františka v Európskom parlamente verejnosť oslovila aj téma zamestnanosti. Pápež ako skúsený a starší muž sa dokáže na dnešnú ekonomickú situáciu pozerať očami dvadsaťročného človeka, ktorý práve „vylieta z hniezda“ a stavia sa na vlastné nohy, čo ľudia vnímajú veľmi pozitívne. Aj v tejto oblasti však cítiť veľkú neistotu. Dnes sa väčšina mladých ľudí uberá k vzdelaniu smerom na vysokú školu. Získanie titulu dnes mladí vnímajú ako „poistku“ v následnom úsilí získať zamestnanie. Už však cítiť oslabenie takéhoto zmýšľania, nakoľko problém nájsť si prácu dnes postihuje aj vyštudovaných magistrov, inžinierov, či doktorov. Ak mladý nezačne pracovať už popri škole, ťažko sa po jej absolvovaní zamestná v krátkom čase. Mladí, ktorí chcú vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu, dnes narážajú na nepriaznivé okolnosti, ktoré im tieto krásne plány neumožňujú zrealizovať. Akoby v dnešnej dobe platilo: Kto nemá peniaze, nemá právo a možnosti. Zodpovedný človek si predsa nezaloží rodinu, keď nemá bývanie a stabilnú prácu, vďaka čomu by rodinu zabezpečil a uživil. Neistota prameniaca z nedocenenia a z nezamestnanosti je dnes naozaj veľkým problémom. Pápež preto apeluje na europoslancov, aby podporovali vytváranie nových pracovných miest, aby „mladí ľudia hľadeli do budúcnosti s nádejou a nie s rozčarovaním“.


Hybnou silou spoločnosti nie sú moderné výdobytky. Je ňou láska

Návšteva Svätého otca Františka v Európskom parlamente sa stretla s pozitívnymi ohlasmi, čo potvrdzujú aj potlesky, ktoré počas svojho príhovoru zožal. Zdá sa, že všetci ľudia, či už prítomní europoslanci, ale aj široká verejnosť, sa stotožňujú s tým, čo František predostrel. Nemožno si predsa nevšímať, čo sa okolo nás deje. Pápež vyslovil hlboké pravdy, vystihol, čo najviac sužuje dnešnú spoločnosť a čo možno my, „bežní“ ľudia, nevieme presne pomenovať. Východiskom z nepriaznivej situácie, poznačenej bojmi, nepriateľstvom, násilím a z toho prameniacej neistoty, je uvedomenie si podstaty nášho bytia. A tou je láska. Láska k blížnemu, láska k ľuďom okolo, láska k Bohu. Láska, ktorá je viditeľná v konkrétnych skutkoch. Toto je myšlienka, ktorú denne vyslovuje mnoho ľudí, avšak do praxe ju aplikuje málokto. Pápež sa v parlamente prejavil ako naozajstný pastier, ktorý usmerňuje svoje stádo. Hlava cirkvi v závere vyslovuje výzvu „rozvíjať Európu protagonistku, nositeľku vedy, umenia, hudby, ľudských hodnôt a tiež viery“. Európa je spoločenstvo mnohých národov, ale spolu tvoria jeden celok. Iba s uvedomením si tejto jednoty môžeme napredovať tak, že sa nenarušia ideály a hodnoty, ktoré sú také dôležité pre blaho celej spoločnosti. Spoločnosti, ktorej základom má byť, láska, viera, tolerancia, vzájomné porozumenie a služba.

 

Paula Beinsteinová, študentka Žurnalistiky, FF KU

Foto: Internet