Na margo falošných prorokov dnes Ježiš upozorňuje, že ich poznáme po ovocí. Veď dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a opačne. Po ovocí ich poznáte. (Mt 7, 15-20)
Je tu však otázka: „Chcú ešte dnešné stromy vôbec rodiť ovocie?“ Dnešné stromy počujú všetko, počujú rôzne reči, len nie slová o ovocí. Dnešné stromy počúvajú z každej strany o chudnutí, o biopotravinách. Z každej strany počujú o tom, či onom, že musia mať to, či ono, že musia cestovať tam, či onam, na takú, či onakú dovolenku, že majú variť to, či ono a navštíviť taký, či onaký fitness. Dnešné stromy z každej strany počúvajú, že sa majú zamerať na seba, že žijú len raz, že si treba užiť to či ono, takú či onakú párty a žúrku. O všetkom počujú, žiaľ len málokedy o službe, o obete, o sebadarovaní, o trpezlivosti, o Bohu a o modlitbe, a že nemožno mať všetko hneď tu a teraz.
A tak dnešné stromy často myslia na všetko, čo chcú mať, často myslia len na seba. No nemajú už čas na druhých, na svoje deti. A tak sa im nerodia deti. Budujú si pekné domy ohradené vysokými betónovými múrmi, vozia sa v pekných autách, dobre sa stravujú a jazdia na dovolenky po celom svete. Ale nemajú ovocie. Nemáme ovocie. Nerodia sa nám už deti. Nuž ako ich poznáme po ovocí, keď nemajú ovocia?
Poznáme ich po ne-ovocí. Ich ne-ovocie ich prezrádza, nás prezrádzy. Darmo, že žijú v luxusných domoch a vilách a vyvážajú sa v luxusných autách. Tým, že nemajú ovocie v podobe služby a sebadarovania sa, tým že sa obklopujú vysokými múrmi a uzatvárajú sa do svojho sveta, to všetko ich prezrádza. Majú všetko, no nemajú ovocie, pravé ovocie.
Majú ne-ovocie
A tak tu je rozlišovací prvok: Poznáme ich, poznajú nás, po ovocí aj po ne-ovocí.
Jozef Žvanda