Aké boli prvé Vianoce, keď prichádzal na svet Boží Syn? Boli vianočnou idylkou?
Prvé Vianoce sa udiali v kríze, v neprijatí od ľudí, bez prístrešia nad hlavou, v ľudskom a nočnom chlade betlehemskej noci. Nie v bohatom paláci, lež v chudobnej maštali prichádza v tichu na svet Boží Syn. A Boh sa zato nehanbí. Áno, je tu materiálna chudoba, no Božie dieťa je obklopené láskou tých dvoch, Márie a Jozefa. A potom je tu bohatstvo Ducha, ukryté v tom malom dieťati. Veď ono ešte nebolo na svete, ešte pod srdcom matky, no už vtedy svojim Duchom napĺňalo srdce inej matky, srdce Alžbety, matky svojho predchodcu. Je tu bohatstvo Ducha, ktorým oplýva jeho matka, presvätá Panna a Matka, bez hriechu počatá. Je tu bohatstvo Ducha ukryté v srdci statočného Jozefa, skutočného vzoru všetkých mužov. A tak všetci, celá Svätá Rodina, je autentická, naplno autentická.
Svätá Rodina je autentická a nemusí sa pred svetom pretvarovať. Nemusia sa hrať na niekoho, kým nie sú tak, ako to dnes robia mnohí napr. na sociálnych sieťach. Mnohí sa hanbia za to, kým sú, a tak sa pretvarujú, hrajú sa na niekoho, kým nie sú, sú neslobodní. Ale tak ako kríza, v chladnej betlehemskej noci naplno vyplavuje na povrch charaktery, charaktery obyvateľov mesta Betlehem, tak kríza vyplavuje na povrch aj dva priezračné charaktery Jozefa a Márie. V tej betlehemskej noci to nazaretský pár zvládol a aj napriek nepohodliu prijal svoje dieťa, prijal Božie dieťa do svojho milujúceho vzťahu, do svojho krásneho manželstva. Jozef s Máriou to zvládajú, lebo v tej neľahkej situácii držia spolu, slúžia malému dieťaťu a v tej kríze sa opierajú o Boha. Jozef s Máriou slúžia dieťaťu, no v skutočnosti to bezmocné Božie dieťa slúži im, nadnáša a uľahčuje ich ťažké bremeno. Aký je to odkaz v túto presvätú noc pre nás?
Aj my v súčasnosti prežívame krízu, prežívame ťažké Vianoce, mnohé kostoly sú dnes zatvorené. Sme v neistote a strach nás tlačí do zeme. Tu, v kríze, sa zrazu ukazuje podstata nášho života a aj podstata Vianočných sviatkov. Matéria, do ktorej sme sa roky bezhlavo vrhali, zničila naše manželstvá, rodiny, vzťahy, životy nevinných detí, zničila kňazov a zasvätené osoby a naplno na povrch sveta vyplavila našu ľudskú biedu. Prestali sme veriť v Boha a veriť Bohu, bojíme sa choroby, bojíme sa, čo bude. Naša návšteva Božieho chrámu bola pre mnohých v posledných rokoch už len formalitou a povinnou jazdou. Na internete a na sociálnych sieťach a pred telkou sme strávili a trávime more času, zato jedna hodina v týždni, keď by sme sem do chrámu mali prísť v slobode a vďačnosti, je pre nás veľakrát pridlhou. Na sociálnych sieťach sme sa predbiehali v super fotkách so super zážitkami, užívať si a zabávať sa a zabávať sa a… A tak svetová pandémia na povrch nášho života naplno vyplavila našu duchovnú biedu. Hanbíme sa za svoju autenticitu, skrývame sa za niekoho, kým nie sme.
Nazaretská rodina v Betleheme, v Dávidovom meste, čelí chudobe, je však vnútorne duchovne neskutočne silná. My žijeme v prepychu, no čelíme duchovnej biede, ktorá často rodí chudobu materiálnu. V dnešnú svätú noc nás nazaretský pár, Jozef s Máriou, pozývajú, aby sme sa vrátili zo zlej na dobrú cestu, aby sme viac ako na materiálne veci, kládli dôraz na veci duchovné, aby sme do centra svojho života postavili Božie dieťa, aby sme Božiemu dieťaťu slúžili modlitbou a obetou, eucharistickou obetou. Deň čo deň sa na našich oltároch slávi Eucharistická obeta, v malej hostii sa na oltároch sveta rodí Boží Syn, a tak tu máme každý deň Vianoce. V Eucharistii prijímame telo tohto malého dieťaťa, ktoré raz dospeje a obetuje sa za nás na kríži. Ono nás potom bude nadnášať v našich životných peripetiách, bude nás nadnášať a viesť k službe pre bratov a sestry. Toto malé dieťa nás napokon vráti späť do života, vráti nás späť do života možno tak, aby sme ho žili naplno, aby sme sa pred svetom nemuseli a aby sme boli naplno autentickí.
Text a foto: Jozef Žvanda
Foto: Betlehem a Vianočný stromček z obce Poloma v okrese Sabinov.