Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ (1 Krľ, 19, 9b.11-16)
Pán nebol vo víchrici, nebol v zemetrasení, nebol v ohni. Pán bol v šume jemného vánku. V šume jemného vánku sa Pán na vrchu Horeb prihovoril Eliášovi. Pred rokmi sa práve na tomto mieste na vrchu Horeb z horiaceho, ale z nezhárajúceho kra prihovoril Boh inému, prvému Eliášovi – Mojžišovi a zjavil mu svoje mene. Ale dnes je Pán v tichu jemného vánku, v tichu jemného vánku sa prihovára Pán Eliášovi a tým naznačuje, že dosť už bolo ohňa, dosť už bolo víchric, dosť už bolo zemetrasení, dosť už bolo v hluku, v ktorom sa Pán prihováral človeku, ale ten ho pre hluk nepočul. Preto si Pán dnes volí tichý a jemný vánok, nie hluk, zhon a stres. Veď tak koná Pán, tie najväčšie udalosti v dejinách spásy uskutočňuje Boh v tichu. V tvorivom tichu, v tichu pokoja sa k nám prihovára, v tichu, keď je ľudské srdce nasmerované na Boha a sústredené voči Bohu. Pán sa k nám prihovára v tichu, no v mŕtvolnom tichu po hádke, po búrke, po víchrici, keď sú ľudské srdcia zranené, keď nimi lomcuje hnev, v tom tichu ho sotva počujú. Možno aj ten nešťastný mladík, ktorý včera vo Vrútkach zavraždil svojho učiteľa, ktorý zranil nevinné deti a ďalších učiteľov, možno aj ten nešťastný mladík vo svojom srdci ukrýval zlovestné ticho hnevu a pre hnev nepočul Božie slovo: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo Vás prenasledujú!“
Boh sa prihovára v tichu. Aby sme ho počuli, potrebujeme na každom kroku vytvárať atmosféru ticha, ktoré buduje, atmosféru ticha milujúcej lásky, atmosféru tepla domova, atmosféru prijatia, atmosféru milosrdenstva a odpustenia.
Vo februári 2013 sme boli prekvapení rozhodnutím dnes už emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý sa pre svoj vysoký vek a chatrné zdravie rozhodol z úradu Petrovho nástupcu abdikovať. Rozhodol sa odísť do ticha a tam modlitbou, pôstom a pokáním ešte viac slúžiť Cirkvi. Podobne pred časom urobil osemdesiat ročný emeritný biskup Mons. Silas Silvius Njira z diecézy v kenskom meste Meru, ktorý po ukončení služby diecézneho biskupa vstúpil do rehole v trapistickom opátstve Tre Fontane v Ríme. Svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledujúco: „Celý život som strávil rozprávaním o Bohu. Teraz chcem stráviť zvyšok života v rozhovore s Bohom., v pokání na Božiu slávu a spásu duší.“
Pán nebol vo víchrici, nebol v zemetrasení, nebol v ohni. Pán bol v šume jemného vánku. V šume jemného vánku sa Pán na vrchu Horeb prihovoril Eliášovi…
Text a foto: Jozef Žvanda