Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? (Ž 27, 1)
V dnešnom evanjeliovom príbehu Pán Ježiš otvára oči dvom slepým. Tí prišli za ním a kričali: „,Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!´ Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: ,Veríte, že to môžem urobiť?´ Oni mu odpovedali: ,Áno, Pane.´ Tu sa dotkol ich očí a povedal: ,Nech sa vám stane, ako ste uverili. A oči sa im otvorili.´“ Ich viera, viera týchto dvoch slepých v Pána Ježiša im otvára oči. (Mt, 9, 27-31) Viera v Pána Ježiša otvára oči aj nám, viera, že on je Boží Syn, prisľúbený Boží Baránok, Spasiteľ sveta.
V našom živote je veľa vecí, ktoré nám naopak zatvárajú oči. Jedným z dôležitých faktorov, ktoré nám zatvárajú oči, aby sme nevideli, je neviera. A neviera rodí strach, ktorý nás často pohlcuje. „Život človeka sú dejiny strachu“, povedal istý človek. Ovocím neviery v Boha, je vzdávanie sa jeho moci a pomoci a vyhľadávanie akýchsi náhrad za živého Boha, pozemských barličiek. Tie sú však veľmi krehké a vedomie ich krehkosti v nás rodí strach a strach spôsobuje, že už nič a nikoho nevidíme, iba seba. Potom už vidíme iba svoje ohrozenia, ohrozenie seba, a tak prichádza obrana v rozličných formách. Niektorí obranu pred strachom zatierajú aktivizmom, niektorí potrebou neustálej zmeny, aby zabudli na reálny život, niektorí naháňaním sa za neustálymi zážitkami, niektorí svojou pretvárkou, že oni nemajú strach pred ničím, že oni sú nezávislí a že nikoho nepotrebujú. Mnohí upadajú do beznádeje. Koľko strachu je dnes v našom svete pre ten strašný vírus… A neustále sme vo svojom okolí bombardovaní strachom, ktorý je zároveň nástrojom na manipuláciu. Cicero, rímsky rečník vravel, že strach nemôže byť dlhodobo dobrým učiteľom. Nuž čo s tým?
Ježiš sa pýta dvoch slepcov, ktorí prichádzajú za ním, aby im vrátil zrak: „Veríte, že Vám to môžem urobiť?“ A oni odpovedajú pozitívne. Aj na nás doliehajú rôzne úzkosti a starosti a strach z ohrozenia. Aj preto potrebujeme pomoc, ľudskú ale aj Božskú. Potrebujeme zázemie rodiny, Cirkvi a priateľov, aby sme si mohli svoje strachy mohli navzájom vypovedať, aby sme sa navzájom podopierali, aby sme si navzájom pomáhali riešiť problémy. A predtým všetkým alebo potom, keď už urobíme všetko, čo bolo v našich silách, prichádzame za Ježišom s dôverou v jeho moc a s prosbou, aby nám svojou milosťou pomohol, avšak vždy rešpektujúc Božiu vôľu. Nech už veci dopadnú tak či onak, vždy ho môžeme prosiť o vnútornú silu, ktorou budeme premáhať strach, aby sme videli a verili, že Boh koná, aj keď je noc a aby sme mu vždy dôverovali, že on nás vedie po správnych chodníkoch. Preto dnes so Žalmistom voláme: Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? (Ž 27, 1)
Foto a Text: Jozef Žvanda