Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ (Jn 20, 24-29)
Koľko dní strávili apoštoli v blízkosti svojho učiteľa. Koľko toho s ním prežili. Koľko zázrakov videli a koľko slov počuli. A predsa mali problém. Keď prišli udalosti Veľkého piatku, všetci sa rozutekali, iba Ján zostal pod krížom, apoštol Ján, Ježišova Matka Mária a zopár iných žien. A pritom Ježiš svojim učeníkom o týchto udalostiach otvorene hovoril a pripravoval ich na to. Keď sa im po svojom zmŕtvychvstaní večer vo večeradle zjavil, mali strach a najprv si mysleli, že vidia mátohu. On im ukázal ruky bok a prosil ich, aby mu dali niečo zajesť. Až potom ako tak uverili, že pred sebou vidia svojho vzkrieseného Pána.
No apoštol Tomáš tam nebol prítomný. Keď mu ostatní hovorili o vzkriesenom Ježišovi, on im neveril, ale žiadal dôkaz. Sám sa chcel dotknúť rán Vzkrieseného, čo Pán aj o týždeň urobil, aby sa z neveriaceho Tomáša stal veriaci apoštol, a aby dotyk rán, ktorými Vzkriesený Ježiš uzdravil Tomášovu nevieru, uzdravil aj našu nevieru. Lebo aj my máme množstvo dôkazov, že Vzkriesený Kristus žije, že naša viera sa nezakladá na rozprávkach, mýtoch či bájkach, ale na vzťahu so živým Bohom, ktorý nás miluje, a predsa neraz máme problém obhájiť sa pred tými, ktorí sa z nás napr. vysmievajú, ktorí od nás tým, že sme veriaci kresťania, právom požadujú skutočné postoje. No náš život nás niekedy diskvalifikuje.
Neraz sme aj my v podobnej situácii ako apoštoli, ktorí nedokážu svojho kolegu Tomáša presvedčiť. On sa naozaj musí dotknúť Ježišových rán. Neraz aj my vo svojom okolí máme neveriacich Tomášov, ktorá nám neveria, ktorí neveria, že Ježiš žije, že byť kresťanom je síce náročné, ale krásne, že ako kresťania síce kráčame po náročnej ceste, ale po istej ceste. Tí neveriaci Tomášovia v našom okolí nám svojou nevierou môžu byť užitoční. Sú pre nás výzvou ešte viacej vstupovať do vzťahu s Ježišom, ešte viacej ho milovať a potom túto vieru aj žiť, aby naša živá viera sa dotýkala rán neveriacich Tomášov, a aby títo Neveriaci Tomášovia boli nakoniec skrze tento dotyk lásky aj uzdravení.
Text: Jozef Žvanda
Foto: Michelangelo Merisi da Caravaggio: Tomáš sa dotýka Ježišových rán, 1601 – 1602, Galéria v parku Sanssouci, Postupim