Byť v Ríme je zážitkom. Byť v Ríme vo veľkonočnom čase a prežívať obrady Trídua s nástupcom sv. Petra a to všetko za nádherného počasia je veľkým zážitkom. Preto bude vyzerať asi čudne, keď sa teraz zamyslím nad takou drobnosťou akou je chvíľa ticha.
Vtedy, keď Benedikt XVI. predsedal liturgii, bolo vidieť, akú veľkú pozornosť tejto chvíli venuje. Musím sa priznať, že ma to až vyrušovalo, keď po kázni, ktorej som nerozumel (bola v taliančine) zrazu nastalo ticho. A to nielen pár sekúnd, na ktoré som zvyknutý. Podobne aj po prijímaní. Prečo dáva pápež taký dôraz na ticho? Azda je to na spôsob, ako dobromyseľne povedala jedna babka: „Pán farár si potrebujú oddýchnuť?“ Určite nie! Ja vnímam túto pauzu ako prejav rešpektovania ľudskej slobody. Lebo hovoriť rýchlo, veľa, naliehavo a nedať čas počúvajúcemu na rozmyslenie je prejav zámeru dosiahnuť účinok svojich slov, bez rozumového spolupôsobenia druhého. Naopak, nechať čas na rozmýšľanie dáva človeku príležitosť rozumne sa so slovami, ktoré si vypočul, zjednotiť alebo ich odmietnuť. Takže veľká vďaka, Sv. Otče, za silencium. Už len to správne využiť pri každej sv. omši. A nemusí ju slúžiť len Pontifex Maximus.