Dnes kresťania katolíci na Slovensku oslavujú Boha za svoju Nebeskú patrónku, Sedembolestnú Pannu Máriu. Táto udalosť, aj keď sa na prvý pohľad môže bagatelizovať, má pre náš národ, nielen pre veriacich katolíkov, veľký význam, aj preto naša štátna legislatíva určila tento deň za deň pracovného pokoja. Pred nami stoja dve základné otázky:? „Prečo potrebuje Slovensko v nebi nebeského patróna? A prečo práve Panna Mária, Sedembolestná?“
Odpoveď možno vyčítať z ľudského života, z histórie sveta, z histórie Európy, z histórie našej krajiny, ale aj z osobnej histórie každého človeka. Každý z nás má svoj osobný príbeh, ktorý je neopakovateľný, originálny a jedinečný. V tomto príbehu sa vinie akoby červená niť, ktorá na jednej strane ukazuje na veľkosť človeka, na druhej strane však na jeho biedu a hriech. Človek, nielen veriaci, sa už neraz ocitol v úzkosti a bezmocnosti. V tomto stave sa utiekal o pomoc k božstvám, ktoré si niekedy sám vymyslel. Kresťania sa utiekali k živému Bohu, k Bohu Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorý sa napokon zjavil v Božom Synovi, Ježišovi Kristovi. Z Božieho zjavenia zároveň spoznali nebeské bytosti, archanjelov, anjelov a svätých, ktorí stoja v Božej blízkosti. Je to tzv. Cirkev oslávená, ktorá sa v nebi u láskavého Boha neustále prihovára za Cirkev putujúcu na zemi, teda za nás. Aj preto už od prvých rokov kresťanstva bol každému katechumenovi pri krste v jeho novom mene udelený nebeský patrón. Kresťania vyznávali, že tento nebeský patrón sa bude počas celého života prihovárať za novokrstenca. Zároveň verili, že Nebeský Otec bude meno pokrsteného rešpektovať počas celej časnosti a večnosti. Postupne nebeských patrónov prijímali aj krajiny, mestá, rôzne spoločenstvá a stavy. A nebeskí patróni naozaj neraz pomohli. Naši predkovia si z pomedzi všetkých patrónov v nebi vybrali Pannu Máriu, Sedembolestnú.
A tu sa pred nami objavuje druhá otázka: „Prečo si naši predkovia vybrali za nebeskú patrónku práve Pannu Máriu, s podtitulom Sedembolestná“? Zaiste táto voľba vyplýva z kontextu života našich predkov, z ich mnohého utrpenia, ale určite aj z ich z osobnej náboženskej skúsenosti. Sedembolestnú Pannu Máriu totiž charakterizuje veľké utrpenie, o ktorom sa dočítame na stránkach Evanjelia. Mária je počnúc svojim „Áno“ v Názarete predstavená ako veľmi trpiaca žena. Najlepšie to dokumentuje udalosť Krížovej cesty a Kalvária. Aj keď Panne Márii hrozilo veľké nebezpečenstvo a mnohému nechápala, predsa sa však stala prvou učeníčkou svojho syna. Svojmu „Áno“ zostala verná aj v najťažších situáciách, a nikdy svojho syna neopusitla. Nezapochybovala, aj keď vo svojom náručí držala jeho mŕtve telo, telo svojho jediného syna, Božieho Syna. Sedembolestná je tak pre nás inšpiráciou v dôvere v Božie Slovo až do krajnosti, aj keď ona krajnosť sa môže pre okolitý svet javiť ako nezmysel.
V tomto týždni som v jednom slovenskom rádiu zachytil rannú diskusiu na tému: „Či je Slovensko už pripravené na registrované partnerstvo?“ Potešili ma niektoré jasné odpovede brániace tradičný modeel manželstva a rodiny, za ktorými, verím, stáli nielen kresťania, ale mám nádej, že aj rozumní ľudia. Nepoznám výsledok, no úplne ma vyrušili indiferentné výpovede pomerne veľkého počtu respondentov. Tým bolo v podstate jedno, akým smerom sa v tejto problematike bude v najbližšej budúcnosti uberať naša krajina. Zvlášť ma vyrušila výpoveď istej matky, ktorej je v podstate jedno, ako a s kým bude žiť jej dcéra, či s mužom alebo so ženou, len aby jej dcéra bola v živote šťastná.
Predo mnou sa tak objavuje posledná otázka: „Ak nám je jedno, ako a s kým, len aby sme boli šťastní, budeme v blízkej budúcnosti po všetkých tých prípadných zmenách naozaj šťastní?“
Ešte, že máme Nebeskú matku, Sedembolestnú, ktorá pred vidinou lacného šťastia necúvla. A ešte, že máme naše mamy, naše dobré mamy, ktoré pred vidinou lacného pozlátka necúvajú, ale inšpirujú sa Sedembolestnou Pannou Máriou, patrónkou Slovenska.
O. Jozef Žvanda