Áno, už je to týždeň, ba dokonca týždeň a jeden deň, keď sa v Prešove začalo Národné stretnutie mládeže P 18. Na P 18 som cestoval autom spolu so svojou rodáčkou Dankou, ktorá už takmer rok žije vo Francúzskom meste Toulouse, kde sa pripravuje na vstup do Spoločenstva malých Ježišových sestier. Danka má v týchto dňoch dovolenku, niekoľko dní strávila aj doma a teraz sa na P 18 vybrala aj ona, aby tam spolu s ďalšími sestrami okrem iného prezentovali aj svoje rehoľné spoločenstvo.
Štvrtkové popoludnie je nemilosrdne horúce, a platí to aj o samotnom meste Prešov, ktoré je v týchto dňoch na mnohých miestach rozkopané, budujú sa tu nové „kruháče“, ktoré v meste na „Vychodze“, majú pomôcť zlepšiť dopravnú situáciu. Aj napriek páľave slnka k Mestskej športovej hale na nábreží Torysy sa blížili zástupy mladých ľudí s rupsakmi na chrbtoch, ktorých doprevádzali mnohí kňazi a zasvätené osoby. Veľmi som sa potešil, keď už pri registrácii pri vstupe do haly sa môj pohľad stretol s pohľadom viacerých našich študentov a absolventov, s ktorými som hneď prehodil zopár slov. A všetci sme sa tešili. Registrácia prebiehala pomerne rýchlo, a tak zakrátko som mohol vstúpiť do haly, kde som sa stretol so svojimi spolubratmi z UPaC, s Róbertom a Dušanom. Veď každý z nás, aj vďaka prázdninám, prišiel z inej strany našej krajiny. No skôr než som vstúpil do útrob Mestskej športovej haly, na jednom z vonkajších pilierov pri vstupe som si všimol pamätnú tabuľu, ktorá pripomínala návštevu pápeža sv. Jána Pavla II., ktorá sa práve na tomto mieste uskutočnila pre 23 rokmi, presnejšie v nedeľu 2. júla 1995. A tak som si toto miesto vychutnával a v spomienkach sprítomňoval aj samotného sv. Jána Pavla II. a atmosféru tohto miesta a nadšené davy, tisíce veriacich, úprimných veriacich.
Športová hala, táto Mestská športová hala my v tej chvíli pripomínala ešte niečo iné. Pripomínala mi moje vysokoškolské štúdia tu v Prešove. Hneď oproti na druhej strany rieky Torysa sa nachádza Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach. Tu som od roku 1986 do roku 1989 absolvoval tri roky vysokoškolského štúdia. Potom náš odbor presunuli do Košíc, kde som v roku 1991 svoje štúdia úspešne zavŕšil. Nuž mysľou mi prechádzali spomienky na školu a na internátny život. Všetko sa to udialo už dávno, už dávno. Väčšina mladých ľudí, ktorých tu v týchto dňoch stretnem, ešte vtedy na svete ani nebola. No dnes sú už tu a sú pre nás výzvou. Aj preto som tu a rovnako aj ďalšie desiatky kňazov a zasvätených osôb a otcovia biskupi.
Vstupujem do haly, jej radostná atmosféra sa ma dotýka. Vidím tu tisícky rozžiarených mladých tvárí, v duchu za nich Bohu ďakujem a skrze ich mladosť sa ma dotýka Boh.
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda