Skip to content Skip to footer

On bude pokoj

Slávime svätú vianočnú noc, keď na svet prichádza Boží Syn. Náš pohľad je upretý do Betlehemskej maštale, kde na slame a sene spí novonarodené Božie dieťa, Boží Syn, Chlieb života, Eucharistia. A v jeho blízkosti bdie starostlivý pestún Jozef, kým jeho manželka a matka dieťaťa Mária, v tichu odpočíva. „Šťastná to žena“, tak by azda zneli slová z úst Boženy Němcovej pri pohľade na Božiu Matku.

V chladnej betlehemskej noci nazaretský pár ani netuší, čo sa deje na blízkych poliach, kde sa prestrašeným pastierom zjavuje anjel z neba a oznamuje radostnú novinu: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa Vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus, Pán.“ Pred rokmi predpovedali proroci jeho príchod. Jeden z nich, prorok Micheáš o tomto dieťati povedal: „On bude pokoj.“ A spev nebeských anjelov nad betlehemskými pašienkami to len a len potvrdzuje: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Žasnúci anjel nad betlehemským dieťaťom vyrezaný z dreva na oltári Narodenia Pána v zadnej časti Kostola sv. Jakuba v Levoči, akoby vypovedal tú neuveriteľnú skutočnosť: „Toto je Boží Syn, Spasiteľ sveta, Knieža pokoja!“ Prichádza na svet, aby priniesol svetu pokoj. Akým spôsobom? „Nie cestou demonštrácií a hesiel,“ píše v jednej úvahe Joseph Ratzinger a pokračuje: „a už vôbec nie cestou násilia a moralizmu, ktorý sa oddeľuje od objektívnosti a tak rúca základy morálky. Národ dokáže zničiť sám seba zvnútra, úplne bez vojny, keď príde o schopnosť vytvárať mier, keď už nedokáže veriť v silu dobra a pozná už iba reč násilia, ktorá je rečou skazy.“ Preto Boh posiela na svet svojho Syna, aby bol tvorcom pokoja, aby zmieril ľudí s Bohom, aby dodal ľuďom odvahu k vzájomnému zmiereniu, keď sa ich dotkne Božie odpustenie.

„Každý deň budú raz Vianoce,“ spieva v jednej piesni Miroslav Žbirka a skupina Lojzo. Naozaj, každý deň sú Vianoce, lebo každý deň sa na oltároch sveta v Eucharistii rodí znova a znova z milosti Božej Boží Syn, Tvorca pokoja. Dáva sa nám vo svätej omši, kde nás vyzýva, aby sme sa navzájom zmierili, aby sme si odpustili. Na znak toho si podávame ruky. Je ten stisk ruky brata či sestry úprimný? A koľkokrát počas sv. omše zaznieva slovo pokoj? Na konci sv. omše nás kňaz prepúšťa slovami: „Iďte v mene Božom!“, to znamená: „Iďte v mene toho, ktorý je pokojom a budujte ozajstný pokoj!“

Pokoj, ako často toto slovo vychádza z našich úst v týchto dňoch. Navzájom si prajeme pokojné Vianoce. Ako často toto slovo vychádza z úst a sŕdc našich študentov, a to nielen na Vianoce? Tí úžasne túžia po pokoji vo svojich rodinách. A sú veľmi ranení, ak ten pokoj v rodine chýba. Ako budovať ozajstný pokoj? Tak ako v rodine, keď sa narodí dieťa, keď zrazu všetci stíchnu, aby nerušili to malé dieťa, tak je to aj s Božím dieťaťom v Eucharistii, keď sa v nás narodí, keď ho prijmeme do čistého srdca, vtedy sa to v nás všetko upokojí a my, vlastne On v nás začína budovať pokoj.

Požehnané a pokojné Vianoce 2012.

Jozef Žvanda