Z čítanky zo základnej školy som si spomenul na rozprávku o súboji medzi vetrom a slnkom. Obaja sa rozhodli súťažiť, komu z nich sa rýchlejšie podarí strhnúť kabát z usilovného roľníka pracujúceho na poli. Ako prvý sa pustil do zápasu vietor. Avšak ten, čím silnejšie fúkal, tým viac chudák roľník priťahoval na seba svoj hrubý kabát. Potom sa dalo do práce slniečko. Stačilo, že svojimi teplými lúčmi pohladilo chrbát pracujúceho človiečika a v momente kabát bol dole. Nuž netreba pripomínať, kto stávku vyhral.
Tento čítankový príbeh môže nám pomôcť lepšie pochopiť aj Božie slovo štvrtej veľkonočnej nedele v Roku C. V prvom čítaní sa dozvedáme o misijnom účinkovaní apoštolov Pavla a Barnabáša. Tí sa usilujú v Antiochii a Pizídii ohlasovať evanjelium. Mnohí poslucháči sú počutým Božím slovom nadchnutí. Zvlášť sa to dotklo tých, ktorí doteraz o Bohu nepočuli. Svätopisec píše: „Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo…“ (Sk 13, 48). Činnosť apoštolov však nezostala bez dôsledkov. V texte počúvame o veľkom odpore zo strany Židov, ktorí plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. A aj na ďalšom mieste čítame o zúrivosti Židov, ktorí poštvali mnohých proti apoštolovi Pavlovi a Barnabášovi. Čítame však, že aj napriek tomuto odporu sa Pánovo slovo šírilo ďalej po celom kraji a učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.
Aký má súvis úvodný čítankový príbeh s príbehom apoštolov? Vietor, ktorý aj napriek svojej sile nedokázal z chudáka roľníka stiahnuť kabát nám pripomína úsilie žiarlivých ľudí, ktorí odporovali hlásaniu Božieho slova. Hlásanie Božieho slova je pre Kristových učeníkov podstatné, lebo ako píše svätopisec: „Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli“ (Rim 10, 14)? Pre každého pokrsteného vyplýva z krstu povinnosť stať sa misionárom. Božie Slovo, Evanjelium je pre život človeka kľúčove. Vo svetle Evanjelia veriaci človek spoznáva zmysel svojho života, spoznáva láskavého Boha, ktorý je Otcom, ktorý sa stará o svoj ľud a starostlivo ho chráni. Evanjelium robí človeka dobrým, láskavým a prirodzeným a vyzýva ho k zodpovednosti za každú oblasť svojho života. Ovocím hlásania Evanjelia je lepší svet, ozajstné a nie pomýlené bratstvo, rovnosť, sloboda Francúzskej revolúcie. Evanjelium je skvelým slovom, ktoré sa však nikdy nebude páčiť „kniežaťu“ tohto sveta – diablovi. Ten bude vždy zúriť.
Spomínaná rozprávka – príbeh nám pripomína dva spôsoby zúrenia zlého ducha. Ten prvý prezentujú v dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolov žiarliví ľudia, ktorí neprijímajú Božie slovo. Títo ľudia sa stávajú nástrojom zlého ducha, zúria, a svoju zúrivosť dokumentujú násilím, hnevom, žiarlivosťou. Títo ľudia však svojou násilnou agresivitou, podobne ako vietor svojou silou, veľa vody nenamútili. Diabol, padnutý anjel je však rozumné, inteligentné, ale veľmi, veľmi zlé a zákerné bytie. Aby zabránil hlásaniu Evanjelia, používa na to iné a účinnejšie prostriedky. A tu sme už pri slnku zo spomínaného čítankového príbehu. Stačilo pár teplých slnečných lúčov a kabát bol dole. Nie fyzické násilie alebo agresivita, ale skôr zákernosť lichotivých slov, sladkých rečí, klamstvo, podvod, navonok ligotavé veci sú veľkým ohrozením pre hlásanie Evanjelia a pre život samotného človeka. Napríklad lichotivosť slova: tolerancia. V rámci tolerancie tolerujeme takmer všetko a nechceme pomenovať veci pravým menom. Tolerujeme agresivitu detí v škole a na ulici, zväzujeme učiteľom ruky a nazývame to moderná škola. Tolerujeme nedostatok financií vo výchove a v školstve, pedagógov zavaľujeme zbytočnou byrokraciou, a keďže tí už nemajú čas a ani síl na študentov, nazývame to pekne: E- learning. Tolerujeme lenivosť Rómov, a každú námietku „gadžov“ voči zneužívaniu sociálneho systému nazývame diskriminácia. Tolerujeme nemorálne ladené programy TV s ich pseudocelebritami a nazývame ich kultúra. V rámci pokoja v rodine tolerujeme neviazaný sexuálny život mládeže a nazývame to láska. Tolerujeme zabíjanie nevinných detí pod srdcom matky a nazveme to právom matky na slobodné rozhodnutie. Tolerujeme korumpujúcich politikov s pekne ladenými slovami na sociálnu tému a nazývame to sociálna politika, ekonomika, rast HDP.
Nuž ako pekne a lákavo znie slovo tolerancia? Pekne inteligentne ide na to diabol, však? A pritom je to jasná a holá pravda, že za slovom tolerancia sa často ukrýva tolerovanie hriechu. A ak túto skutočnosť vypovieme na verejnosti, určite nepochodíme, podobne ako dobre nepochodili ani apoštol Pavol a Barnabáš. Tí však aj napriek agresivite boli natešení z ohlasovania Božieho slova. Aj preto potrebujeme dobrých pastierov, ktorí sa budú inšpirovať Dobrým Pastierom, ktorí sa budú inšpirovať aj apoštolmi Pavlom a Barnabášom, ktorí sa nebudú obávať diablovej agresivity a dokonale rozpoznajú jeho nástroje.
Pane, daj nám, prosíme, dobrých pastierov.
Jozef Žvanda
Foto: Internet