Pravidelne raz v mesiaci už niekoľko rokov prichádzajú k nám na pôdu Katolíckej univerzity ružomberskí seniori. Sú to naši starí otcovia a mamy, niektorí pochádzajú aj z nášho rybárpoľského spoločenstva. Náš program začíname slávením sv. omše, potom je to adorácia pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou a po jej skončení pokračuje prednáška či prezentácia z aktivít našich študentov. Takto spolu prežijeme necelé dve hodiny, za ktoré sú naši starší bratia a sestry nesmierne vďační. Ich vnútorné pocity prezrádzajú aj ich rozradostené tváre. V živote veľa toho zažili. Aj oni museli čeliť veľkým ťažkostiam a prekážkam. Žili v nešťastnej dobe neslobody počas socializmu. Ten im nedovoľoval slobodne vyznávať svoju vieru, bránil im v tejto viere vychovávať svoje deti, socializmus im nedovoľoval slobodne sa rozvíjať či slobodne cestovať. A tak sú natešení, keď im z mnohých našich púti po svete môžem premietnuť nejaké prezentácie. Spomínané stretnutia sú veľkým obohatením aj pre mňa. Títo naši straší bratia a sestry nosia v sebe osobnú históriu, osobnú skúsenosť viery v Boha, hlboké vnútorné bohatstvo, z ktorého je dobre čerpať. Mám šťastie, že som mohol z tohto bohatstva čerpať už v čase môjho detstva a dospievania.
Rád si spomínam na chudobné vdovy, moje staré mamy. Boli nesmierne húževnaté, obetavé, hlboko veriace. Stará mama Anna prežila ťažký život. Ako päť ročná v roku 1918 stratila svoju mamu. Vychovávala ju macocha, ktorá bola k nej a k jej ďalším piatim súrodencom veľmi tvrdá a neláskavá. Po rokoch už vo vysokom veku veľmi zoslabnutá, často so smútkom spomínala na svoje detstvo. Bola však hlboko veriacou ženou s neustálou modlitbou na perách. Aj jej vďačím za svoje povolanie. Myslím, že podobnú skúsenosť majú aj mnohí ľudia celého sveta. Aj Boží Syn mal svojich pozemských starých rodičov. V evanjeliu síce o nich zmienka nie je, ale máme o tom mnohé mimobiblické správy. Vo Svätom písme nachádzame cely rad krásnych postáv starých ľudí, ktorí v rozhodujúcej chvíli svojho života boli pozitívnou inšpiráciou pre mladých. A radi si spomíname aj na starého Svätého Otca, dnes už bl. Jána Pavla II.
Títo všetci naši starší bratia a sestry nosia v sebe veľké bohatstvo, ktoré môže byť obohatením pre nás všetkých. Príkladom je evanjeliová chudobná stará vdova, ktorú dnes Ježiš dáva za príklad nám, jeho poslucháčom. A rovnako to platí aj o chudobnej vdove zo Sarepty. Prečo je vhodné si tieto dve ženy všimnúť?
Obe ženy, staré chudobné vdovy, patria do kategórie ľudí, ktorí sú v našej spoločnosti azda najmenej pochopení a neustále vytláčaní na okraj spoločnosti. A to nielen zo strany masmédií či šoubiznisu, ale najčastejšie práve zo strany tých najbližších, zo strany vlastnej rodiny. Mnohí starí otcovia a staré mamy skončili v domovoch dôchodcov len preto, že na nich ich deti už nemajú čas či nervy. Mnohé staré chudobné vdovy zostali neraz nepochopené aj zo strany nás kňazov, zostala nepochopená spiritualita starých mám, ktorá sa môže pre niekoho javiť smiešna, avšak navonok práve na tom „smiešnom“ odriekavaní ruženca či iných modlitbičiek stojí naša viera, naša Cirkev. Obe chudobné vdovy z dnešného Božieho slova sú úžasne zraniteľné, slabé a odkázané na pomoc druhých. Obe, hlboko preskúšané životom, napriek svojmu nelichotivému postaveniu voči životu nezatvrdnú, nezatvrdnú voči Bohu, ale práve naopak naplno sa k Bohu primknú, naplno Mu dôverujú. V tejto dôvere sa dokážu z lásky k Bohu všetkého zriecť. Ich istotou zostáva iba Boh. Pán Ježiš dáva za príklad práve túto ich dôveru v Boha. Keď sa v živote ocitli samé, predsa zostal ešte niekto, kto má o nich záujem, kto je neustále s nimi, ich, náš láskavý Boh. On má totiž spôsob, ako pomôcť. A tak sa v ich živote napĺňajú slová pápeža Benedikta XVI., ktoré vyslovil počas svojej inauguračnej svätej omše v roku 2005: „Kto verí, ten nie je nikdy sám.“
Dnes sa nám teda ponúka obraz starých, často nepochopených chudobných vdov, ktoré však provokujú duchovnou hĺbkou svojej viery. Ony nás provokujú aj k mnohým otázkam o odpovediam na tieto otázky. Raz sa totiž môže stáť, že práve my budeme v ich pozícii.
V závere nášho uvažovania modlitbou sv. Patrika prosme o hlbokú dôveru v Boha:
„Kriste, buď so mnou, Kriste, buď predo mnou, Kriste, buď za mnou, Kriste, buď vo mne, Kriste, buď, kam si líham, Kriste, buď, kam si sadám, Kriste, buď, kde vstávam, Kriste, buď v srdci každého mysliaceho na mňa, Kriste, buď v ústach každého hovoriaceho o mne, Kriste, buď v každom oku hľadiaceho na mňa, Kriste, buď v každom uchu počúvajúcom o mne.“
Jozef Žvanda