Volám sa Ján Bystriansky. Pochádzam tu z neďalekého Vyšného Kubína. Narodil som sa dva dni pred rokom 1980. Som najstarším synom rodičov Jána a Magdy. Hneď po mne je sestra Magdaléna a bratia Andrej a Michal. Všetci už žijú so svojimi rodinami v rodisku či blízkom okolí. Som veľmi vďačný Bohu za jeho požehnanie v rodine. Mám spolu 15 synovcov a neterí a ešte dve v nebi. Spoločne si veľmi pomáhame a podporujeme sa aj vo viere.
Kým som základnú školu navštevoval v rodisku, tak gymnázium som si vyvolil práve tu v Ružomberku najmä kvôli svojej dôvere v Cirkev. Po ňom som si na dva roku odskočil na vysokú školu do Žiliny, kde som aj za pomoci „Paľovej búdy“ (začínajúcemu UPC) rozlíšil definitívne svoje povolanie ku kňazstvu. Potom som vstúpil do Kňazského seminára na Spišskej Kapitule. Vysvätený som bol 23.6.2007. Odvtedy som bol ako kaplán na viacerých miestach – Spišské Vlachy, Námestovo, Kežmarok, Spišské Podhradie, až napokon som sa ocitol na štúdiách v Ríme. Tu som si prehĺbil poznatky o manželstve a rodine, ktoré som potom ďalej využíval v špeciálnej starostlivosti práve pre túto cieľovú skupinu.
Cesta ku kňazskému povolaniu nebola vôbec jednoduchá. Mám rád matematiku, a preto som chcel mať vo veciach jasnejšie. Nie raz som s Pánom Bohom vyjednával a kalkuloval. Nakoniec som to vložil do jeho rúk, lebo som usúdil, že on vie lepšie a to aj veci budúce, a taktiež mu viac záleží na mojom šťastí ako mne samému. Moje odovzdanie sa jemu prinieslo hneď ovocie v podobe ochrany od veľkých pochybností, a naopak zakúšanie veľkého dobrodružstva s Ním.
Kňazstvo je pre mňa najlepšie povolanie. To, čo sa mi kedysi zdalo niečím nudným, mi pomáha rozvíjať moje dary. Mám rád šport v akejkoľvek forme. Môže to byť čokoľvek vonku i v telocvični. Spolu s kňazmi sme si dokonca vytvorili hokejový tím. Veľmi mám rád prírodu v lete a ešte viac v zime. Preto sa rád prechádzam, bicyklujem, lyžujem i dobíjam rôzne vrcholové štíty. Len tak sa niečoho nezľaknem, preto milujem hrebene hôr a teším sa, že raz konečne stretnem živého medveďa, čo verím sa čoskoro stane skutočnosťou kvôli jeho premnoženiu. Toto ma uisťuje, že aj v samotnom živote sa v spojení s Bohom všetko stáva možným.
Som spoločenský človek, preto sa teším na UPaC, pre mňa, na novú výzvu života, nové vzťahy, nové tváre a príbehy ľudí. Verím, že Boh dokáže použiť aj mňa i keď ako úbohý nástroj na rozdávanie svojej milosti druhým a objavovanie svojho životného povolania.