Skip to content Skip to footer

Naučil som sa, že…

Pred pár rokmi som vo svojej E-mailovej schránke našiel text pod názvom: „Naučil som sa…“ Neviem, kto je jeho autorom, v každom prípade sú to však veľmi hlboké slová, nažitá skúsenosť neznámeho človeka, ktorú vložil do týchto riadkov. A tak po rokoch sa k nim opäť vraciam, aby povzbudil mňa, moju dušu, ale aj Vaše duše, milí čitatelia. Nuž spolu sa započúvajme.

Ak si urobíš čas na prečítanie nasledujúcich riadkov, možno že skončíš s jasnejším pohľadom do budúcnosti. Tieto témy nás skryte ovplyvňujú každý deň…

Naučil som sa …

– že najlepšia učebnica života je minulosť staršieho človeka, než som ja…

– keď si zamilovaný, je to na Tebe vidieť…

– že stačí, aby jeden človek povedal: „Cítim sa s Tebou dobre“, aby som sa cítil dobre…

– že mať usínajúce dieťa v náručí, je tým najkrehkejším a najkrajším pocitom na svete…

– že byť priateľským a láskavým je viac, než mať pravdu…

– že nikdy nemôžeš odmietnuť darček od dieťaťa…

 

Naučil som sa,

– že vždy ešte ostáva možnosť pomodliť sa za niekoho, keď už nemám silu mu pomôcť iným spôsobom…

– že nezáleží, akým váženým si v živote. Každý potrebuje priateľa, ktorý s ním dokáže robiť i hlúposti…

– že všetci niekedy potrebujeme držať v dlani niečiu ruku a srdce, ktoré nám rozumie…

– že malá prechádzka s otcom okolo bloku za letného večera, keď som bol malý, urobila veľké zázraky v okamihu, keď som dospel…

– že život je ako rolka toaletného papiera. Dostaneš sa tým skôr ku koncu, čím rýchlejšie sa odvíja…

– že by sme mali byť radi, keď nám Boh nedáva všetko, o čo ho žiadame…

– že peniaze nerobia postavenie medzi ľuďmi…

– že práve malé denné udalosti robia život veľkolepým…

 

Naučil som sa…

– že pod tvrdou schránkou každej osobnosti sa skrýva niekto, kto potrebuje byť ocenený a milovaný…

– že Pán nestvoril všetko za jeden deň, čo ma núti k zamysleniu, či by som ja mal?

– že ignorovanie skutočnosti nemení skutočnosť ako takú…

– že keď plánujem ísť spoločnou cestou s niekým, dávam mu súčasne možnosť, aby mi ubližoval…

– že láska, nie čas zahojí všetky rany…

– že najľahšia cesta vyrásť v osobnosť, je obklopiť sa ľuďmi šikovnejšími, ako som ja…

– že každý, koho stretneš, si zaslúži byť pozdravený úsmevom…

– že nie je nič sladšie, ako spánok s vlastnými deťmi a cítiť ich dych na tvári…

– že nikto nie je dokonalý, kým sa do neho, resp. do nej nezamiluješ…

– že život je tvrdý, ale ja som tvrdší….

– že šance nie sú nikdy stratené. Tú, ktorú prepasieš, dostane niekto iný…

– že pokiaľ si naplnený trpkosťou, šťastie zakotví niekde inde…

– že by som si prial povedať otcovi ešte raz, ako ho mám rád predtým, ako odišiel…

– že keď môj novonarodený vnuk zviera môj prst vo svojej malej dlani, som zbláznený do života…

– že každý by mal svoje slova udržiavať jemné a nežné, pretože zajtra sa k nemu môžu vrátiť…

– že úsmev je najlacnejší spôsob, ako zlepšiť svoj vzhľad…

– že si nemôžem vybrať, ako sa cítim, ale môžem si vybrať, čo s tým urobím…

 

Naučil som sa….

– že každý by chcel žiť na vrchole, ale všetko šťastie a rast sa uskutočňuje na ceste tam…

– že najlepšie je dávať rady len v dvoch prípadoch: pokiaľ si o ne požiadaný alebo ide o nebezpečenstvo ohrozenia života…

– že čím menej času strávim prácou, tým viac veci urobím…

Nuž priateľu. Toto som sa naučil, toto ma naučil život a ja sa dnes s touto mojou skúsenosťou delím s tebou. Čo s tým urobíš, je len už na tebe. Áno, je to už iba na Tebe.

Tvoj starší priateľ.

Neznámy autor

Foto: Jozef Žvanda