Skip to content Skip to footer

Národný pochod za život cez poéziu

Viezli sme sa v MHD,

najskôr sme boli len dve.

Sedeli sme v 5-ke vzadu,

nabalené až po bradu.

Keď k nám ostatné dievčatá pristúpili,

predtým než sa pozdravili, oči na nás vyvalili.

Baby? Aáá, vy, kde idete?

Keď také veľké ruksaky so sebou beriete?

Ani sme neodpovedali,

keď Alenka zrazu vraví:

„A vy, čo ste také ovešané, sťa vianočný stromček vo výklade“?

Na stanici tváre známe,

jeden ujo stojí v rade

a za ním je ľudí húfa,

ktože si len naňho trúfa?

Lístky sme si kúpili

a do vlaku vstúpili.

V Košiciach nás vítali,

dievčatá letáčiky s informáciami rozdávali.

Keď sme sa v Ťahanovciach ubytovali,

z tej diaľky sa spamätali,

do mesta sme sa vydali.

Videli sme nevesty pri spievajúcej fontáne,

s otvorenými ústami sme sa dívali na ne.

7 neviest pokope vidieť v jeden deň,

to je ako keby sa nám splnil veľký sen.

Na workshopoch sme sa veľa dozvedeli,

zjedli sme pizzu a na svätej omši sme otca biskupa videli.

Potom koncert, adorka a rozhodnutie zlé,

že vraj ostaneme v noci v meste…čo vám poviem?

Celé zle! Zima ako v ruskom filme, možno, že aj viac,

spánok len tak polovičný, chýbal nám matrac.

Chytili sme nočáka, preskočili plot,

Vliezli sme do spacáka, popriali si dvojhodinovú dobrú noc.

Na prekvapenie ráno, svieže ako ryby

po bagetkových raňajkách sme do kostolíka vyrazili.

Konečne zlatý klinec programu POCHOD ZA ŽIVOT sa začal!

Masy ľudí na námestí s transparentmi stáli

a na slávu životu sme s nimi volali.

Všade bolo cítiť, že sme sa zišli tu,

aby sme volali SLÁVA ŽIVOTU!

Veď predsa život je obrovský dar,

ktorý nám dal náš jediný Kráľ.

Hrialo nás pri srdci, že sme podporili dobrú vec,

no, nastal čas, vrátiť sa všetci zasa späť.

Trochu sme sa naľakali, že sme do zlého vlaku posadali.

Potom sme sa ukľudnili a v tom Kika a Ďuri k nám sa usadili.

Zrazu volá Tóno, že večera sa nesie, „vystúpte z vlaku“!

Alenka je v strese! :-D

Dúfali sme, že na večeru budú koláče,

No, zistili sme, že sú bagetky…Zase?!!

Potom prišiel pán kaplán a úlohu nám dal,

tá znela: napíš ako si sa na pochode mal!

A tak vo vlaku v kupé na sedačkách s modrými poťahmi píšeme túto poéziu,

presne túto a nie inú.

Nech srdce pohladí všetkým vám…

Autori: Alenka, Juraj, Kika, Veronika a dve Zuzky