Skip to content Skip to footer

Nanebovzatie Panny Márie 2014: Čo zachráni svet, ak nie krása?

Panna Mária dnes vstupuje do neba. Vracia sa do Domu svojho Otca. Tak ako pred rokmi jej lono prijalo Božieho Syna, tak dnes Synovo lono prijíma Matku. Nám naša viera tajomstvo tejto úžasnej výmeny nielen pripomína, ale aj sprítomňuje. A tak je to rok čo rok.

Panna Mária, Božia Matka sa dnes do domu svojho, nášho Nebeského Otca vracia čistá, nepoškvrnená a krásna. V Zjavení apoštola Jána sa nám predstavuje znamenie, žena odetá slnkom, pod nohami má mesiac a nad hlavou veniec z dvanástich hviezd. V onej žene spoznávame Máriu, krásnu Pannu a Matku, krásnu na tele, krásnu aj na duši. Mária – žena odetá slnkom v slovách Magnifikátu – Chválospevu, ktorý zachytáva evanjelista Lukáš, vyjavuje aj krásu svojho ducha. Aká nesmierna hĺbka plynie z jej slov na oslavu Boha, ktorý zhliadol na ňu, poníženú. Máriina krása dnes pri jej návrate Domov je vyjadrená aj v Liturgii hodín. Prvý verš dnešného Posvätného čítania znie nasledujúco: „Jak jasná, krásna zornica, sťa slnko v plnej nádhere, jak luna stúpa Mária do neba v láske nezmernej.“ Svätý Germán Carihradský, presvedčený, že telo Bohorodičky Panny Márie ostalo neporušené a že jeho nanebovzatie zodpovedá nielen jej božskému materstvu, ale aj zvláštnej svätosti jej panenského tela, píše: „Ty sa zjavuješ, ako je napísané, ‚v kráse‘. Tvoje panenské telo je celé sväté, celé čisté, celé Božím príbytkom, a preto sa ani neskôr nemôže rozpadnúť na prach. Premenilo sa, keďže bolo ľudské, pre vznešený neporušiteľný život. Ale to isté je živé a veľmi slávne, neporušené a účastné na dokonalom živote.“

Celý Máriin život je tak jednou veľkou krásou. Bola stvorená v prvotnej kráse, v tejto kráse dnes vstupuje do neba. Mária je tak novou Evou. Prvá Eva stvorená v prvotnej kráse túto krásu pošliapala. Pekne to vyobrazuje freska Strom života v kostolíku v Žehre na Spiši. Pred hriechom je človek znázornený ako krásny a vzpriamený. Po hriechu znetvorený a od ťarchy hriechov zohnutý k zemi. Mária je Novou Evou, prostredníctvom nej chce Boh vrátiť človeku pôvodnú krásu. Karl Rahner o tom píše: „Mária je ikonou toho, čo Boh chcel urobiť z človeka na začiatku a toho, čo urobí z človeka na konci“. Boh túži aj po našej kráse a volá nás: „Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár“ (Pies 2, 13-14). Kto je tou krásavou, ktorá nevesta? Ktorá nevesta by to mohla byť, ak nie nevesta Cirkev?. Cirkev, ja, ty, my všetci, čo sme pokrstení, sme Kristovou nevestou, sme pozvaní pre krásu večného neba, kam je možné vstúpiť iba ako krásny. Ako nadobudnúť opäť svoju krásu?

„Aké krásne sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie,“ hovorí prorok Izaiáš (Iz 52, 7). Krásne sú nohy, ruky, srdce, duša toho, kto hlása evanjelium, radostnú zvesť, kto toto evanjelium aj žije. Ten je krásny, ten, kto  nepošliapava krásu, ten, kto sa na krásu ošklivo nevrhá, tak, ako to kedysi robil hriešnik Augustín. Krásny človek plodí krásu, teší sa z nej, umožňuje jej rast, žije a necháva žiť. Krásny človek pre ozajstnú krásu dokáže položiť aj svoj život.

Nuž slávnosť Nanebovzatia Panny Márie nám dáva veľa. Utvrdzuje nás vo viere vo večný život, dodáva nám nádej a pozýva nás ku kráse, k žitiu ozajstnej krásy v živote, vo vzťahoch k Bohu, k ľuďom k sebe a k Božiemu stvoreniu. Nakoniec zostáva už iba otázka: „Čo zachráni náš svet? Čo iné, ak nie krása, ozajstná krása?“

Jozef Žvanda

Foto: Internet