Skip to content Skip to footer

Nanebovstúpenie Pána 2020. Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?

Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ (Sk 1, 1-11)

Dnes vzkriesený Pán Ježiš Kristus vystupuje do neba, vracia sa späť k Otcovi, jeho misia tu na zemi je splnená. Pán Ježiš Kristus vystupuje do neba, ale tu na zemi necháva svojich jedenástich učeníkov. Oni sú svedkami jeho smrti a zmŕtvychvstania. Dnes sú svedkami jeho návratu k Otcovi do neba. Keď na ich o pár dní zošle Ducha Svätého, oni sa statnú jeho svedkami až po samý kraj zeme. Kamkoľvek vykročia, budú hlásať radostnú zvesť o Bohu, o Božej láske a dobrote, budú hlásať o úžasných skutkoch, ktoré tu konal na zemi, keď slepým vracal zrak, hluchým sluch, keď kriesil mŕtvych, keď uzdravil mnohé ranené ľudské srdcia, keď mnohých zázračne nasýtil, keď utíšil búrku na mori. Budú vydávať svedectvo o jeho umučení, vydajú svedectvo, že sami ho zradili a opustili, vydajú svedectvo o jeho smrti na kríži, o jeho pochovaní do hrobu, v ktorom zotrval tri dni, vydajú svedectvo o jeho zmŕtvychvstaní, keď sa im štyridsať dní zjavoval, keď s ním, so zmŕtvychvstalým, jedli a pili. A vydajú svedectvo aj o dnešnom dni, keď na vlastné oči vidia, ako vystupuje do neba.

Slová dvoch mužov v bielom odeve: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“, tak trocha znejú ako výčitka na adresu apoštolov: „Čo stojíte, čo stojíte a hľadíte do neba? Nestojte už, ale vykročte, vykročte!“ Príchod Pána Ježiša Krista na túto zem je akoby vykročením Boha v ústrety človeku. Teraz, keď sa vracia späť do neba, keď vykročil naspäť k Otcovi, naspäť do domu Nebeského Otca, prichádza chvíľa, aby teraz už oni vykročili, aby poslúchli Pánov príkaz, aby sa vrátili späť do Jeruzalema, kde na nich zošle svojho Ducha. A potom, keď budú v spoločenstve naplnení Duchom Svätým, bude potrebné, aby vykročili, aby vykročili medzi všetky národy, aby im ohlasovali zvesť o úžasnej Božej láske, aby ich krstili, aby zo všetkých ľudí všetkých národov a všetkých čias robili Kristových učeníkov, a aby ich naučili zachovávať všetko, čo im, čo nám Pán Ježiš Kristus prikázal.

Apoštoli už nemajú stáť, dosť bolo státia, teraz majú vykročiť, majú vykročiť v ústrety človeku. Teraz, keď na tejto zemi končí Ježišova misia, začína ich misia. Teraz začína ich misia byť skutočnými apoštolmi, lebo sú poslaní. Raz, keď príde večer ich života, aj táto ich misia skončí a oni ju odovzdajú iným, svojim nástupcom, ktorí budú pokračovať v misii, v poslaní ďalej a ďalej a ďalej, a oni, Ježišovi apoštoli, svedkovia jeho smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia vykročia na inú cestu, tak ako ich Učiteľ a Pán, na cestu do domu Nebeského Otca. Práve preto majú vykročiť na cestu misie, aby raz mohli vykročiť do domu Nebeského Otca, aby tam mohli aj vstúpiť, a aby do domu Nebeského Otca raz mohli vykročiť všetci, a aby všetci tam aj mohli vstúpiť. A toto všetko sa bude diať až dovtedy, kým náš Pán Ježiš Kristus nepríde druhýkrát na túto zem. Dovtedy nesmieme stáť, dovtedy musíme deň čo deň vykročiť v ústrety Bohu a človeku, aby sme raz mohli napokon vykročiť na poslednú cestu do domu Nebeského Otca, a aby sme tam aj my mohli vstúpiť, tam, do vlasti svetla a pokoja. Tam nám Pán Ježiš Kristus zotrie každú slzu z našich očí a „uvidíme Teba, svojho Boha, z tváre do tváre; budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi, našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré“ (III.  Eucharistická modlitba). Amen

Text a Foto: Jozef Žvanda