Radosti nachádzam vo svojom živote každý deň. Hoci je samozrejmé, že stále sa vyskytnú nejaké problémy, a nie každý deň je najľahší, predsa sa viem ponoriť do seba a nájsť si kúsok šťastia. A čo pre mňa znamená skutočná radosť? Okrem každodenných malých radostí, ktoré nachádzam medzi svojimi priateľmi, je pre mňa veľkou radosťou moja rodina.
Našťastie, pochádzam z usporiadanej rodiny, a za to som veľmi vďačná. Neodsudzujem ľudí, resp. deti z rozvedených rodín, dokonca sa s mnohými priatelím, avšak nikdy neprestanem ďakovať za moju úplnú rodinu. Mnohí moji rovesníci už stratili nejedného z svojich starých rodičov. Ja sa môžem pochváliť, že môžem byť ešte so všetkými. Pre mňa je v mojom živote veľmi významným vzorom môj dedko z mamkinej strany. Mám s ním neskutočné množstvo krásnych zážitkov, a myslím, že môžem povedať, že zo všetkých jeho piatich vnučiek ho mám najradšej. Vždy mi dobre padne, ak počujem, či už od svojich rodičov, alebo od babky, že aj dedko ma má veľmi rád, dokonca sa o mňa zaujíma o trošku viac ako o ostatné svoje vnučky. Možno je to preto, že som najstaršia. Keď som s ním, dokážem ho počúvať celé hodiny, nikdy sa nenudím, a zaujíma ma všetko, či už z jeho života, skúseností, práce alebo zážitkov. To je pre mňa najväčšou radosťou.
Šťastné chvíle tiež prežívam so svojimi priateľmi. Vieme sa zasmiať, ale i porozprávať o problémoch a vypočuť jeden druhého. Nie som typ dievčaťa, ktoré chodí každý týždeň na diskotéky, alebo von. No ak už idem von s priateľmi, stále sa na nich teším, lebo sa pri nich odreagujem od môjho bežného života.
Ale ako som už spomínala, najkrajším darom je pre mňa moja rodina. Milujem naše spoločné Vianoce, ktoré by som nevymenila ani za nič. Nedá mi, aby som tu nespomenula tieto najkrajšie sviatky roka s mojou rodinou. S babkou a dedkom nebývame v spoločnom dome, no bývame v jednej dedine, a tak sa často navštevujeme. Platí to, samozrejme, aj na Vianoce. Už od malička, čo si pamätám, chodíme na Štedrý večer k babke a dedkovi, a túto našu tradíciu zachovávame dodnes. Spolu nás je pri štedrovečernom stole 11 – babka s dedkom, moja rodina (mamka, ocko, sestra a ja), a rodina mojej krstnej, mamkinej sestry (krstná s krstným a moje tri sesternice – ich deti), ktorá býva s babkou a dedkom v jednom dome. Takže je nám veselo. Štedrá večera začína spoločnou modlitbou a po nej ideme všetci do cerkvi. Potom sa už rozídeme do svojich domovov. Takto sa celá rodina nestretávame len na vianočné sviatky, ale aj na narodeniny, alebo keď je v našej dedine odpustová slávnosť. Alebo len tak. Príležitosť sa nájde vždy, a naše spoločné chvíle si veľmi užívam.
Lásku mojej rodiny som si začala uvedomovať predovšetkým v čase, keď som prišla študovať do Ružomberka. Nekonečné volania ako sa mám, či mi nie je zima a podobne, občas lezú na nervy, no ak prídem domov, a čaká ma moje obľúbené jedlo, alebo mi chcú rodičia, alebo aj starí rodičia, či sestra vyjsť v ústrety, viem, že som im chýbala. A oni samozrejme chýbajú mne, keď ich nevidím dva či tri týždne. Som šťastná, keď viem, že doma ma stále s láskou niekto čaká. Je to naozaj neopísateľný pocit, keď viem, že mám pri sebe ľudí, ktorým na mne záleží, ktorí sa o mňa starajú a majú ma radi. A ja sa im snažím všetku tú ich lásku a starostlivosť opätovať, hoci poslúchať rodičov, keď mám iný názor je občas trochu ťažké.
SVATÝ OTEC O RADOSTI
Aj Svätý Otec Benedikt XVI. upriamuje pozornosť na rodinu. Zaujal ma článok s názvom „Jasličky nás učia pravej radosti“, v ktorom zhrnutím radosti a rodiny by mohol byť príhovor Benedikta XVI. pri spoločnej modlitbe „Anjel Pána“ pred Vianocami, keď pripomenul ľuďom radostný charakter Adventu, keď citoval List sv. Pavla Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! … Pán je blízko!“ (Flp 4, 4-5). Ďalej povedal: „Moji najdrahší, zdravím vás z celého srdca a ďakujem vám, že ste prišli. Mám veľkú radosť, keď vidím, že vo vašich rodinách sa udržiava obyčaj stavania betlehemov.“ (zdroj: internet) Ako som už spomínala, nie len ja, ale aj ostatní ľudia si ctia najkrajšie sviatky v roku v kruhu svojich rodín, a to pozitívne vyzdvihuje aj Svätý Otec. Podľa mňa, by sa Vianoce dali nahradiť slovom radosť. Myslím si, že by to boli správne synonymá. Každý je k sebe akosi milší, vľúdnejší, ľudia zabúdajú na hádky a sú ústretovejší. A prečo? Možno preto, že narodené dieťa je symbolom lásky a „jasličky sú školou života, kde sa môžeme učiť tajomstvu pravej radosti. Táto nespočíva vo vlastnení množstva vecí, ale v tom, že cítime, že Pán nás miluje, že sa ponúkame ako dar pre druhých a že sa máme navzájom radi.“ (zdroj: internet) Aj napriek problémom sú Mária s Jozefom šťastní, lebo pociťujú ozajstnú radosť vo svojom vnútri, pretože sa majú radi a cítia blízkosť Boha. A aký dôvod mali na radosť pastieri? Dieťa v jasličkách isto nevyrieši ich chudobu, no naplní ich spokojnosťou a požehná ich ďalšie dni. A Mudrci? Hoci prešli veľkú diaľku, a ich cesta nebola bezstarostná, predsa sa tešili, že uvidia maličké dieťa, ktoré spasí svet. Teda ako to zhrnul pápež Benedikt XVI., v už spomínanom príhovore počas Adventu – „V tomto, drahí priatelia, spočíva pravá radosť: je to zakusovanie toho, že nášmu osobnému a spoločenskému životu sa dostáva návšteva a naplnenie zo strany veľkého tajomstva, tajomstva Božej lásky.“ Teda aj láska je neodlučiteľne spätá s radosťou a Vianocami. Alebo na inom mieste, „Svätý Otec hovoril o človeku, ktorý hľadá život a radosť, teda hľadá Boha, ktorý je skutočným pôvodcom tej radosti, ktorá nie je chvíľková, ale pretrváva po celý život, hľadá Ježiša: „Pamätajte si, drahí priatelia: čím viac sa ho budete snažiť spoznať a rozprávať sa s ním, tým viac vo svojich srdciach pocítite, že ste šťastní a budete schopní prekonať malé sklamania, ktoré sa v priebehu roka objavia“.“ (zdroj: internet) Po tomto citáte Svätého Otca by som pridala ďalšie synonymum k slovám
radosť – Vianoce – Láska, a to meno Boh. „Kto hľadá Pôvodcu života, radosti, lásky a pokoja – uzatvoril svoj príhovor Benedikt XVI. – objaví, že ten Pôvodca nie je od neho ďaleko.“ (zdroj: internet)
ZHRNUTIE
Keďže pochádzam z nábožne založenej rodiny, a doposiaľ som prijala všetky sviatosti, ktoré som mohla prijať, musím povedať, že pociťujem nesmiernu radosť po prijatí Kristovho Tela. Myslím si, že vtedy je človek úplne pokojný, lebo ten pokoj dostáva od Boha, a nemusí myslieť na nič iné, len na vďačnosť, že sa Ježiš obetoval za jeho hriechy, a on tým môže byť spasený. Avšak môcť prijať Najsvätejšiu Eucharistiu môžeme, len ak sme pokrstení. Napokon, už pri samotnom krste svedčia rodičia o tom, že majú radosť z účasti byť božími deťmi, a preto chcú do tohto spoločenstva priviesť aj svoje deti. „Táto radosť pramení z vedomia, že ste získali veľký Boží dar, vieru. (…) Táto radosť pramení z poznania, že sme Božími deťmi, zverenými do jeho rúk, že sa cítime prijatí v milujúcom náručí rovnakým spôsobom, ako keď matka drží a objíma svoje dieťa. Táto radosť, ktorá poznačuje cestu každého kresťana, sa zakladá na osobnom vzťahu s Ježišom.“ (zdroj: internet) Aj Svätý Otec, v Sixtínskej kaplnke pri krste detí, vyjadruje radosť, ktorá vzišla z Vianoc a „na slávnosť Krstu Pána dosahuje svoje naplnenie.“ (zdroj: internet) Po krste sa stáva dieťa kresťanom, teda veriacim človekom. Svätý Otec vyjadruje radosť z viery aj pri stretnutí v Mexiku, keď vo svojej homílii spomína „radosť z toho, že sme kresťania a že máme vnútorné šťastie poznávať Krista a patriť k jeho Cirkvi. Z tejto radosti sa rodí sila slúžiť Kristovi v ťažkých situáciách ľudského utrpenia, dať sa mu k dispozícii bez ohľadu na vlastný osoh“ (Discorso alla Curia Romana, 22 dicembre 2011). Veľmi dobre to vidíme na svätých, ktorí sa bezvýhradne, s radosťou a s nadšením venovali službe evanjelia, nehľadiac na obety, ani na obetu vlastného života. Ich srdce bolo bezpodmienečným rozhodnutím sa pre Krista, od ktorého sa naučili, čo naozaj znamená milovať do krajnosti.“ (zdroj: internet)
Ako som si počas písania tejto práce všimla, každý z príhovorov Svätého Otca začína slovami, že je potešený, že má veľkú radosť, či už z daného stretnutia alebo z udalosti, pri ktorej sa konkrétny príhovor odohráva. Možno aj tým nám chce pápež Benedikt XVI. naznačiť, aby sme sa dokázali tešiť aj z jednoduchých vecí, z maličkostí, ktoré nám život denno-denne pripravuje, pretože je „blažený ten, kto sa raduje, lebo radosť pochádza od Pána.“ A kedy sa najviac radujem ja? Sú to dva momenty. Jeden je nadprirodzený, a druhý pozemský, a pre mňa úplne bežný. Jednoducho, keď môžem mať účasť na prijatí Kristovho Tela, a keď môžem tráviť čas so svojou rodinou. Preto by som na záver tejto práce dodala, že radosť = rodina = Vianoce = Láska = Boh. A ako píše evanjelista Matúš v blaženstvách – „radujte sa a jasajte, lebo mate hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5, 3-12)
Študentka Viera