V nedeľu som sa šťastlivo vrátil z Panamy, kde som sa spolu so študentmi a pedagógmi Katolíckej univerzity v Ružomberku zúčastnil na Svetových dňoch mládeže Panama 2019.
Počas troch týždňov nášho pobytu sme tam, v krajine na Panamskom kanáli, zažili nezvyčajné prijatie. Môžem smelo povedať, že ak mi Pán Boh dal možnosť zúčastniť sa už na takýchto deviatich svetových podujatiach, prijatie, ktorého sa nám teraz dostalo, bolo skvelé, úžasné a neopakovateľné. Naozaj sme sa tam cítili ako doma. Naši hostitelia nás aj tak privítali: „Môj dom je aj tvojim domom!“ Naši hostitelia, naši bratia a sestry, žijú skromnejšie a v skromnejších príbytkoch ako my. Čím to je, že nás tak srdečne prijali? Žeby tým teplom, ktorého majú počas celého roka dostatok a ktoré roztápa ľady ľudských sŕdc? Možno aj. Žeby tým kanálom – Panamským prieplavom, ktorý je symbolom spájania? Možno aj. Žeby tou krásou panamskej prírody boli inšpirovaní pre krásu vzťahov? Možno aj. No ja som presvedčený, že za tým úprimným prijatím okrem toho všetkého, stojí Kristus. Som presvedčený a zažil som to aj na vlastnej koži, že úprimne milujú Krista a úprimne milujú jeho Cirkev. Je len dôsledkom toho, že úprimne milujú aj človeka. A tak to platí aj v živote, keď úprimne miluješ Pána Ježiša, je prirodzené, že úprimne miluješ aj každého človeka, lebo v ňom spoznávaš brata či sestru.
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda