Tak znie titul článku v jednom zo slovenských denníkov, a tým reaguje na osobnosť roka 2011. Tú už od roku 1927 vyhlasuje americký magazín Time. Prvým oceneným bol letec CharlesLindberg, ktorý ako prvý človek v roku 1927 sám nonstop letom za 33,5 hodiny prekonal Atlantický oceán, a tak odštartoval leteckú dopravu. Pred rokom sa takouto osobnosťou stal MarkZuckerberg, zakladateľ sociálnej siete Facebook. Osobnosťou roka podľa redaktorov časopisu Time nemusí byť pozitívny hrdina. Skôr niekto, kto najviac zmenil svet, k lepšiemu alebo k horšiemu. Kandidátmi na toto prestížne ocenenie boli aj zosnulí zakladateľ Applu Steve Jobs či Bin Ládin. No časopis sa vyhýba zosnulým.
Kto sa stal podľa magazínu Time osobnosťou roka 2011? Protestujúci nahnevaní mladí ľudia. Protesty boli tým, čo najviac formovalo tento svet. Začali to arabskí mladí ľudia začiatkom roka v Tunisku. Protesty zachvátili niekoľko kontinentov, napokon aj samotné Rusko, ktoré nesúhlasí s vládnutím Putina. „Títo ľudia menia históriu a budú ju meniť naďalej,“ vysvetlil voľbu týždenníka Time šéfredaktor Richard Stengel. Dá sa s tým súhlasiť? Dá sa súhlasiť s tým, že protestujúci, nahnevaní mladí ľudia menia svet?Určite. Vidíme, že nahnevaní mladí ľudia naozaj menia svet. Otázka však znie: „Menia ho k dobrému?“ Už dnes sme svedkami, že v krajinách, kde nahnevaní mladí zmenili svet, na lepšie časy nesvitá, a k moci sa dostávajú radikálne islamistické strany. Tak je to v Egypte, v Tunisku, v Maroku…Aj na Slovensku sme zažili protesty lekárov. Zdá sa, že situácia sa konsoliduje, no čas ukáže pravdu.
Čo na toto všetkohovorídnešné Božie Slovo? Aj v dnešných čítaniach vystupujú mladí ľudia. Mladý kráľ Dávid, ktorý potrebuje svojich poradcov aaj mladá Mária potrebuje oporu. Obajavynikajú pokojom. Dávid konečnenebojuje. Pokoj mu umožní nasmerovať myšlienky na Boha. Mária je v pokoji, inač by sotva začula hlas Archanjela a sotva by v tom hlase rozpoznala Pánovo pozvanie. Pokoj zažíva aj tretia dnešná postava, apoštol Pavol. Ten sám kedysi rovnako nahnevaný mladík dnes v závere svojho listu Rimanom hovorí slovami zrelého muža. Pavol až po rokoch pochopil, že s pokojom v srdci dosiahol v živote oveľa viac ako kedysi s hnevom. Hnev je totiž ovocím nespravodlivosti, ovocím absencie lásky, ovocím nepochopenia, je zranením srdca človeka. Ovocím hnevu je často slepota, negatívne emócie a ichvybičovanie niekedy až do krajnosti. Hnev v túžbe po spravodlivosti sa mení na nespravodlivosť, nenávisť a tá na ničenie často aj hodnôt, vecí, ľudí, seba samých… Naopak pokoj, ozajstný pokoj je ovocím prítomnosti Boha v ľudskom srdci, je ovocím čistého srdca, je ovocím modlitby, je uvedomením si, že tým, od ktorého všetko záleží, že tým, ktorý tu na prvom mieste koná, nie som ja, ale Boh. Pokoj je vedomím, že On je ten, ktorý v našom živote ako prvý preberá iniciatívu, a aj keď jeho konaniu nie vždy rozumieme, On nás pozýva, aby sme mu dôverovali. On nechce, aby sme boli pasívni, no pozýva nás, aby sme na dosiahnutie spravodlivosti, lásky a pokoja nepoužívali zlo, neustrážené emócie, násilie, klamstvo, pretvárku, ale čestné prostriedky podložené modlitbou a dôverou v Boha. Hnev mladých ľudí, prejavujúci sa násilím, hrubosťou, aroganciou je často ich zúfalým výkrikom po láske, po pokoji, po prijatí. Ako to často pociťujem. Stačí len jedno úprimné objatie. Svet môžu naozaj zmeniť mladí ľudia. Videl som takých v Madride, státisíce mladých ľudí, modliacich sa mladých.
Prišiel za mnou mladý človek. Bol zjavne rozrušený. Po chvíľke vysvetlil svoje napätie. Celú noc nespal. Jeho susedia v internátnej izbe údajne boli celú noc rušní a nedali mu spať. A tak som ich navštívil a v pokoji som sa snažil vec riešiť. Boli prekvapení. Podľa nich nič také sa v noci neudialo, čaká ich totiž ťažká skúška, na ktorú je potrebné sa dobre pripraviť. Bol som v rozpakoch. Upokojil som atmosféru, poprosil o vzájomné rešpektovanie a odišiel. Zakrátko mi zvonil telefón. Ozval sa študent, s ktorým som pred chvíľou riešil konflikt a hovoril mi: „Všetko toto som si iba vymyslel.“ Takmer som padol z nôh. No on pokračoval. „Som veľmi unavený, vyčerpaný, nepoznávam samého seba, nerozumiem, prečo som to urobil.“ V tej chvíli som v duchu ďakoval Bohu za svoju pokojnú reakciu voči spomínaným študentom.