Dňa 18.10.2016 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Dobrá príprava do manželstva. Prednášku opäť moderoval o. Róbert Slotka a jeho hosťom bol Mgr. Jaroslav Chanas, MPA.
Prednáška vychádzala z úvodnej premisy o úlohe manželstva v živote človeka: cieľom nášho života je stať sa svätými a zjednotiť sa s Bohom. V manželstve je našou úlohou pomôcť k svätosti tomu druhému. Preto je v Katolíckej cirkvi manželstvo sviatosťou, ktorá manželom prináša nadprirodzenú posilu do ich spoločného života.
Manželstvu môžeme porozumieť prostredníctvom dvoch obrazov: vzťah Krista a Cirkvi, vzťah Boha k svojmu ľudu. O vzťahu Krista a Cirkvi najviac vypovedá skutočnosť, že Kristus za svoju Cirkev položil život. Každý z nás by chcel mať partnera, ktorý by bol za neho ochotný položiť život. Sviatosť manželstva nám dáva schopnosť zabudnúť na seba a žiť pre toho druhého. Vzťah Boha k svojmu ľudu je starozákonným obrazom a hovorí o tom, že si Boh vybral svoj ľud, vyviedol ho z otroctva, zaopatril ho a dal mu slávu, aj keď Izraelský ľud stále túžil po iných bohoch. Je to vzťah návratu tam a späť. Boh sa občas nahnevá, ale na svoj ľud nezanevrie. Z oboch obrazov vyplýva záväznosť manželstva. Kristus nikdy neopustí svoju Cirkev a Boh nikdy neopustí svoj ľud. Ak tieto vzory budeme nasledovať, bude nás to napĺňať, v opačnom prípade nastáva prázdnota a sklamanie.
Populárnym javom v súčasnosti sa stáva kohabitácia. Kohabitujúci spolu bývajú, ale nedali si manželský sľub. Uzavretie manželstva však má svoju ustálenú formu, ktorá vznikla ako logický dôsledok historického vývoja (konkrétny obrad pred svedkami). Manželstvo môžeme chápať ako klietku, ktorá nás obmedzuje, alebo ako klietku, ktorá nás chráni. Manželstvo má svoje rámcové vymedzenie, ktorým je manželský sľub. Išli by sme napríklad k lekárovi, ktorý nezložil hipokratovu prísahu? Ak chce človek niečo urobiť naplno, potrebuje vykonať aj súvisiaci obrad. Aj stužková slávnosť má svoju váhu práve preto, lebo študent obdrží stužku verejne a nie doma v súkromí. Obrad znamená, že sme čosi urobili na najvyššej možnej úrovni. Kohabitujúci cítia, že do vzťahu nešli celkom naplno, že im k vzťahu niečo chýba, vytráca sa tu tiež povedomie párovej identity. Kohabitujúci musia čeliť dôležitej otázke: Chcem byť opustený? Ak však ideš do vzťahu s iným ako trvalým zámerom, podvedome s opustením rátaš. Buď opustíš ty, alebo opustia teba. Prečo sa teda nerozhodnúť pre trvalý záväzok, a to na najvyššej možnej úrovni?
Jedným z dôvodov uprednostnenia kohabitácie pred vstupom do manželstva je obava z rozpadu vzťahu. Rozpad vzťahov však nie je chybou manželstva. Na príčine je egoizmus, konzum, neschopnosť žiť vo vzťahu a celková nezrelosť partnerov.
Kohabitácia sa tiež stáva formou testovania, či sa dvaja k sebe hodia a či vzťah bude fungovať aj po sexuálnej stránke. Sexuálna radosť je však ovocím vzájomného vzťahu medzi manželmi a nie odrazovým mostíkom a základným pilierom manželstva. V prospech sexuálneho aktu pred uzavretím manželstva zaznieva ešte jeden argument: Máme sa radi, tak prečo nie? Sexuálny akt je však najintenzívnejším vyjadrením vzájomného vzťahu, lásky a oddanosti medzi manželmi, pri ktorom sa tomu druhému odovzdáme duševne aj telesne. Má na človeka veľmi hlboký dopad, preto s ním treba zaobchádzať múdro a obozretne. Ak zažiješ niečo tak intenzívne, už nechceš byť opustený, lebo ak ten druhý odíde, niečo z teba sa stratí (hormón oxytocín, ktorý spôsobuje naviazanosť ženy na sexuálneho partnera). Tvoje srdce potom tvrdne a do budúceho vzťahu už nedáš toľko, koľko si dal do toho predchádzajúceho. Ak sa opäť zraníš, do budúceho vzťahu dáš ešte menej. A tak rozmieňame svoje srdce na drobné. Keď nakoniec príde ten pravý, nemáme mu čo ponúknuť. Ak nás pohltí sexuálny pud, prestaneme sa pýtať: Je to pre mňa ten správny partner? Namiesto toho sa pýtame: Ako si ho udržím?
A nakoniec, manželia prostredníctvom kohabitácie už absolvujú „zážitok svadobnej cesty“, lebo prežijú všetko, čo ich malo čakať v manželstve. A tak stratia všetky vášne a očakávania, s ktorými by mali vstúpiť do manželstva. Muži následne strácajú motiváciu pre vstup do manželstva, pretože už dosiahli všetko, čo chceli. Sex však ešte nie je láska a konfort vo vzťahu nie je na prvom mieste. Pravé manželstvo je poklad – nepotrebuje veľké majetky. Manželstvo samo o sebe prináša veľkú hĺbku a bohatstvo.
Mgr. Jaroslav Chanas, MPA sa narodil v Košiciach. Vyštudoval učiteľstvo Geografie a Anglického jazyka, no bezprostredne po ukončení štúdia si zvolil prácu v médiách. Začínal v košickej lokálnej televízii NAŠA, pokračoval v televízii JOJ, neskôr pôsobil ako šéfredaktor kresťanského časopisu NAHLAS, no pôsobil aj v katolíckej televízii LUX. Neskôr absolvoval dvojročné štúdium Manželstva a rodiny v rakúskom inštitúte Trumau. Na jar tohto roku absolvoval stáž v Centre pre Rodinu v New Yorku, počas ktorej sa dostal aj na niekoľko zasadnutí v OSN. Tento zážitok bol natoľko silný, že sa rozhodol téme ochrany rodiny a života venovať aj naďalej. Dnes je (interným) doktorandom na Teologickej fakulte KU v Košiciach, odbor Náuka o rodine.
Slavomíra Matlová