Človek je čakajúci tvor /homo exspectans/ vždy hľadí na to, čo je pred ním; a keďže po svete chodí vzpriamene a dôstojne, stále má niečo pred sebou. A tak od malička čakáme na mladosť, na lásku, potom na dospelosť, potom … že mladosť zostane … že sa stane zázrak a nezostarneme. Potom v starobe čakáme, že sa stane niečo veľké, niečo, čo ospravedlní námahu nášho každodenného utrpenia. I tak p ríde … v skúškach života, čakať na zmysel toho všetkého, čo som prežil. Čakáme … kedy nie len na um, ale i do srdca príde odpoveď na otázku: načo toto všetko v živote bolo? A tak čakanie je nekonečné. Lebo vidíte, život to sú … malé i veľké čakania.
Preto k čakaniu je treba otvorenosť a vieru. Inými slovami: trpezlivosť. Je potrebné vydržať ťažké chvíle, uniesť utrpenie. Nie do večera … do polnoci, do poslednej hodiny dňa … do konca … a koniec nepoznáme. Kto nie je pripravený uniesť utrpenie, prehráva v čakaní. Daj Pane čakajúcim milosť pokračovať v čakaní.
Trpezlivosť je teda čnosť, ktorá ma učí znášať pokojne a vytrvalo to zlo, ktoré nemôžem odstrániť. Lebo i tak príde.
Tomáš Akvinský učí, že trpezlivosť je cnosť, ktorá znáša nedostatok či odňatie menších dobier, kvôli zachovaniu či získaniu lepších dobier … a to bez nadobudnutia smútku. V hierarchii dobier treba teda hľadať väčšie dobro, kvôli ktorému sa človek vzdá nižšie postaveného dobra.
Preto ak znášame istú nepríjemnosť, tak len kvôli cieľu a kvôli dobru, ktoré je viac chcené a milované, než utrpenie, ktoré čakanie prináša. Trpezlivosť je schopnosť tolerovať mnohé telesné zlá a nepríjemností … s ohľadom na vyššie ciele.
V prvom momente sa zdá, že tolerovať niečo niekomu je zahanbujúce, možno i ponižujúce. Vieme, že nie všetko je tolerovateľné. Čo teda je a čo nie je tolerovateľné? Kedy sa ozvať a kedy byť ticho? Odpoveď nie je paušálna. Musíme zvážiť každú konkrétnu situáciu v jej jedinečnosti a to z rôznych pohľadov. Povieme: je treba byť múdrym.
Človek potrebuje k správnemu životu Božiu pomoc, aby vedel, nakoľko je vhodné a správne tolerovať istý jemu nepríjemný skutok, istú jemu nepríjemnú činnosť. /Akvinský/
Viete, na problém ľudského konania /i nutnosti jeho tolerovania/ nemožno nazerať len z pohľadu mravnej normy. Naša tolerancia vyjadruje i svoje zakorenenie v láske k Bohu a k blížnemu. A tiež v tom, že rešpektuje postupnosť a istú „evolúciu svedomia“ človeka, čiže jeho postupné dozrievanie v slobode. Lebo jednotlivec, ktorý vám spôsobuje nepríjemnosť, ešte na to neprišiel, že to čo robí, je pre vás zlé, nekultúrne, neetické, nemorálne. Inú trpezlivosť prejavíme deťom, inú stredoškolákom a inú vysokoškolákom.
Aj keď veriaci človek má byť vždy vnútorne disponovaný cnosťou trpezlivosti, predsa len pri rozhodovaní o tom, čo a kedy sa bude tolerovať, musia byť zvážené mnohé okolnosti.
Niečo sa necháva dovolené, nie tak, že by sa to schvaľovalo, ale že sa to nekritizuje, netrestá /Akvinský/. Je dobré byť rozumným v tom, čo môžem očakávať od ľudí i od seba.
Ešte aj každá doba musí uvedené kritériá trpezlivosti aplikovať v zmenených podmienkach, ktoré závisia od citlivého posúdenia človeka.
Znovu je to láska, ktorá je hlavným podporovateľom trpezlivosti. Láska, ktorá prijíma a láska, ktorá sa dáva, lebo je trpezlivá. Akékoľvek trápenie by to bolo, ak sme milovaní alebo ak milujeme, bude nám ľahšie ho prekonať.
Láska k Bohu i k človeku spôsobuje, že znášanie zlých skutkov druhých ľudí, nie je len trpením iného, ale skutočným prejavom solidarity s nim v postupnom napredovaní na ceste k plnej dokonalosti a prejavom túžby po pokojnom spolunažívaní s daným človekom. Čo je podmienka pre rast priateľstva.
Máme predstavu, že svet by mal byť, ba že musí byť dobrý. Nebuďte sklamaní, keď vám poviem, že svet nemusí byť dobrý, iba môže byť dobrý. Naozaj, nie je nič divné na tom, že svet je zlý, že je tu nespravodlivosť a občas vás oklamú, podvedú, zrania, sklamú, pohoršia, nahnevajú. My máme očakávania, akoby tu nebolo dedičného hriechu a jeho následkov. Čakáme, že svet bude krásny a ružový. Ružový bude, keď sa zamiluješ, vtedy je všetko ružové, aj zlo. Preto „Trpezlivosť“ je slovo, ktoré v slovníku zamilovaných nenájdeš. Ty však buď trpezlivý aj v zamilovaní. Pre tento prípad /BUSCH Wilhelm/ napísal: Netrpezlivý človek zváža mokré seno.
Nie len voči sebe navzájom buďme trpezliví, ale „Majte trpezlivosť /aj/ s Cirkvou. Vždy je spoločenstvom slabých a hriešnych ľudí.“ /JP II./ „To, čo chýba mladým ľuďom na to, aby boli úspešní v živote, je ten tak banálny, ale základný postoj, ktorý vedie k úspechu: trpezlivosť.“ /Romano Guardini/
Buďte trpezliví: „Trpezlivosť je spoločníkom múdrosti.“ /Akvinský/ „Trpezlivý má veľa rozumu, prchký však vyvádza priam bláznovstvo.“ /Prísl. 14,29/ Nielen samotné umenie a veda, ale aj trpezlivosť chce byť pri tvojom diele. Ak sa niečo stane, čo si neočakával, buď trpezlivý. Život už nevrátiš späť, no potom taký aký je, prinášaj ho Bohu.
Jóbov príbeh vo Svätom písme je synonymom trpezlivého človeka. Jeho citujeme vždy, keď chceme hovoriť o trpezlivosti založenej na dôvere v Boha, ktorý je dobrý. Tej dôvere, ktorá sa volá nádejou a ktorá je cnosťou. Človek je trpezlivý, keď má nádej. Boh je Bohom nádeje.
Ďakujem vám milí priatelia, že ste sa nevzdali nádeje. Za silu trpezlivo čakať na návrat lásky vášho otca, čakať na pochopenie mamy, priateľov, návrat zdravého rozumu do rodiny, návrat radosti do života, návrat poriadku do ľahostajnosti, návrat k sľubom, ktoré sme si dali, či pri krste, či k prvotnej Božej láske. A čakajte i na lásku človeka.
Potrebujeme sa otvoriť tajomstvu, ktoré nás presahuje, lebo to čo príde, ešte nemáme v rukách. Ani celkom nevieme, čo príde. Boh tak chcel, že budúcnosť nepoznáme, čas čakania je neznámy. Vždy tu môže vstúpiť pochybnosť: a čo ak nepríde to, čo čakám. Čo ak modlitby nebudú vyslyšané, ak neba niet, spravodlivosti, večnosti, Boha? Ó, nič nečakaj bez viery.
K čakaniu je treba i bdelosť. Vládnuť nad sebou. Ak nebudeš vládnuť nad sebou, bude nad tebou vládnuť niekto iný, pochybnosť. A strašný je pocit, byť ovládaný cudzou silou – pochybnosťou.
Jedni sa stále sťažujú, že sa majú zle – hoci v skutočnosti sa až tak zle nemajú. Tvrdia, že život je slzavým údolím a zdá sa, že niektorí si urobili monopol na všetky slzy z údolia. Ak už musíte tolerovať zlé veci, tolerujte ich s vyrovnanou dušou. Nebuďte sebaľútostiví. Veď poznáte, že v živote je bolesť i slasť, smútok i radosť, námaha i odpočinok. Aj keď často unavení, majte trpezlivosť s prichádzajúcimi, aby zdieľali svoje príbehy s vami.
Majte odvahu. Nemôžete žiť bez smelosti. K trpezlivosti potrebujeme odvahu. Trpezlivosť nie je trpká kapitulácia. Pane daj nám smelosť očakávať nemožné, viac než si zasluhujeme. Mladosť je krásna, keď je trpezlivá, nie ľahostajná, trpezlivá. Nebuď bez čakania, lebo sú to chvíle posvätenia.
Nuž priatelia, toto je môj príhovor, chcel som vás potešiť týmito slovami. Ďakujem, že ste sa ešte nevzdali nádeje na návrat mojej svätosti, môjho priateľstva, úsmevu, mojej pozornosti i mojej lásky.
Trpezlivosť, to je čakanie. Niekedy dlhé, nekonečné, niekedy krátke. Ale čakanie. Páči sa mi čakanie Dávida. V žalme napísal: „Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu.“
A keďže som v úvode spomenul aký som netrpezlivý, chcem prosiť za seba i za vás slovami Dávida: skloň sa teda i ku mne Pane, skloň sa k nám, keď sme netrpezliví, skloň sa tak hlboko, akí sme my malí. Vyslyš náš nárek v netrpezlivosti, vytiahni nás z jamy hrôzy, lebo také je niekedy čakanie, nohy nám postav na skalu. A do úst sa nám vtlačí nová pieseň, zaspievame chválospev tebe, svojmu Bohu.
Páter František Kovaľ, SJ
Foto: Jozef Žvanda